Najprv som sa na tých bábätkovských fórach chvastala, že mne zle nebýva a jedného pekného dňa to prišlo. Žalúdok sa celý nejakovsky naruby prevrátil a začal všetko negovať. Stalo sa zo mňa trucovité decko, ktoré na akékoľvek jedlo hovorí nekompromisné "Fuj! Ne, ne, ne! Nechcem! Nebudem!".
Občas stačí len nevinná predstava... Alebo jemný závan vône, tehotensky deformovanej v neznesiteľný smrad...
Útechu nachádzam niekoľkokrát denne v objatí sanitárnej keramiky.
"Schudla som tri kilá!", plesám nadšene s predstavou sexi seba v svadobných šatách (čas sa kráti!), na čo mi doktorka oznamuje, že keď sa nespamätám, pôjdem si poležať do nemocnice na infúzky. Ale čo ja, ja gurmán, milovník žranice, to tá fazuľka vymýšľa huncútstva (určite to bude chlap!!! :)). Mamina, bude z teba svadobný pavúk, poblednutá, vychudnutá, s vypučeným brušiskom, v ktorom som ja!
Vraví sa - najkrajšie obdobie v živote ženy. Premýšľala som, kedy toto tak vyčerpávajúce najkrajšie obdobie začnem týmto spôsobom pociťovať. Kedy ustane tá panika z príšerne veľa povinností, ktoré sa na mňa zo všetkých smerov valia fazuľka - nefazuľka, kedy sa namiesto sĺz do záchodovej misy usmejem...
Na nič prevratné som neprišla, ale pomáha mi pohľad na toto:
...a samozrejme toto:
No inak celý tata, nie? :)
