Volali ma prďoch. A to len za to, že som im odmietlo ukázať onú časť tela, ktorú ani dospeláci bežne len tak hocikomu neukazujú..! Aj tak ich po mojom narodení bude zaujímať skôr zadok než predok, však už teraz mamina má nejaký dlhočizný zoznam nutností, čo musí bezdpodmienečne pre mňa kúpiť a to je tam samý krémik na zapareniny, rektálna trubička, plienka taká, plienka onaká...
Ale je pravda, že už aj mne začalo liezť na nervy, že sa všetci dokola pýtali stále to isté - že čo vraj budem. Mamina najprv odpovedala že "nuž, vyzerá to tak, že dieťa", ale potom neskôr začala spomínať nejaké tri-dé.
Netušilo som, čo to je to tri-dé, ale ako sa ten deň blížil, tak placenta začala posielať takú mňam papanicu, že hormóny vzrušenia, tak som sa aj začalo tešiť, že to bude asi dačo super. A mamina sa snažila mi dohovoriť, že vraj nech nevymýšľam a neskrývam sa, že sa určite niet za čo hanbiť. No ale čo nevie pochopiť, že ja som ešte vo vývine??? Že to ešte nie je úplne hotové?
A prišiel ten deň (3)D a mamuľa si ľahla na takú tvrdú posteľ s veľkou servítkou a vyhrnula si tričko. Potom taká ženská v bielom capla na môj domček nejakú strašne studenú gebuzinu. To už som poznalo, starý známy trik, jasné, zase ma šli očumovať! Tri-dé nie je nič iné než len ďalší z tých otravných ultrazvukov! Ach jo, moji rodičia nie a nie si dať pohov.
Premýšľalo som, čo spravím, a rozhodlo som sa ustúpiť. Veď múdrejší ustúpi. A kto to má donekonečna počúvať, či už vedia čo budem alebo ešte nevedia... No a keď mamina začala hovoriť niečo o zapletaní rozkošných copíkov a v obchode bola celá bez seba, keď videla ružové kvetinkové krajkované šatičky, tak som si povedalo - čo je moc, to je moc - a rozhodlo som sa do toho rázne vstúpiť a ukázať im, že v našich zemepisných šírkach veru nejdú sukničky dohromady s istou (zatiaľ) drobnosťou, ktorú som doteraz tak usilovne skrývalo. Tak veru.
Kupodivu sa mamina ani tatino vôbec nehnevali. A to dovtedy viedli horlivé diskusie o tom, ako sa bude ich dcéra volať! Zrazu bol kľud. Sadli do auta a povedali - bude to Matúš. Odvtedy ma tak volajú. Matúško, Maťko, Matísek, Mates, budulínček a vrrr, ešte stále aj to otrasné prďoch. A aj tak si mamina nie je istá. Občas premýšľa, že či vraj to nemohli byť opuchnuté pysky a zväčšený klitoris, ja síce netuším čo to je, ale hlboko ma to uráža... Tss, však ty ešte uvidíš!
No a teda za to tri-dé museli pekne zaplatiť a vtedy mi od placenty vôbec nechutilo, mama pri tom účte asi už nemala tie hormóny šťastia, ale potom sa to zase ukľudnilo, keď si pozerala moje fotky.
A ukázala ich aj babke a dedkovi. Tí vravia, že som celý tata. Si to predstavte, už teraz to vedia a to ešte nie som úplne hotový!
Aby ste aj vy videli, zopár fotiek posielam.
Najskôr som sa tváril, že spím.
Potom som spravil kiš kiš - bé bé.
A nakoniec som sa pokúsil o úsmev...
Tak tu ho máte! :)
Maminka a ocinko majú zo mňa obrovskú radosť. Pekne poslušne kopem a nenechám maminku v kľude si pospať. Nech vie, čo ju čaká! Ocinkovi už sa začal otriasať účet v banke, lebo maminka mu pred nosom máva s tým zoznamom najnutnejších vecí pre bábätko. No a obaja sa práve teraz sťahujú, takže sa rozhodne nenudia. A teraz ma ospravedlňte, mama zase zjedla čosi sladké, tak ju kopnem, nech vie, že si má strážiť líniu! :)
