Včera už som spustila prvý predbežný poplach. Zdalo sa mi, že sa moje telo začalo správať podozrivo, tak som si nahovorila, že to asi už začína. Trt makový. Doktor pozrel a negatívne pokrútil hlavou. Nič. Malý sa ma drží ako kliešť. Ale veď to nevadí, ešte má trochu času. No už by mohol aspoň niečo naznačiť. Už by mohol pomaly začať vyvíjať nejakú aktivitu. Už by sa mohol môj krček zobudiť z letargie a pustiť sa do práce.
- Pán doktor, mám začať praktikovať nejaké babské rady?
- A to sú aké? - pozrel na mňa pobavene.
- No, počula som niečo napríklad o ricínovom oleji...
- Ou, radšej už ďalej ani nepokračujte...
Beriem to ako nie. Fajn, aj tak som na preháňadlo nemala chuť. Tie ostatné "zaručené" spôsoby som nespomínala zámerne. Totiž, behať po schodoch, vešať záclony a sexovať sa mi nejak nechce, ja už si totiž pripadám ako Jabba the Hutt z posledného dielu Hviezdnych vojen. Ale aspoň si ešte môžem užiť zopár jedál, ktoré vraj počas kojenia budú zakázané. Napríklad bielu šošovicovú polievku s údeným mäsom. Kyslú kapustu. A tak.
Keď som si minule naštudovala, čo všetko vraj dojčiaca matka nemôže, prvé čo ma napadlo bolo, že či tieto štúdie nie sú nejakým zaručeným marketingovým ťahom, aby sa matka rozhodla dojčenie povesiť na klinec a cpať do dieťaťa umelú výživu. Úprimne, nedokážem si svoj život predstaviť bez mnohých tých pre dieťa vraj tak riskantných potravín. Všetko ho zapečie alebo z neho spraví alergika alebo možno ešte horšie. A najviac som si nevedela predstaviť, čo budem ja chudinka dojčiaca jesť na Vianoce??? Akože kapustnica nič? Koláčiky nič?
A tak som sa rozhodla, že moje dieťa bude tolerantné a nebude mu vadiť žiadne jedlo. No takto som sa už minule po vypočutí niektorých príbehov rozhodla aj, že nebudem rodiť. A predsa som si to nakoniec rozmyslela, že tak teda dobre, porodím ho.
Minimálne si musím vyskúšať to prebaľovanie s látkovými plienkami, na to sa fakt teším. Nové látkové plienočky sú fakt krásne... Navyše bez ropy a igelitu.
Jo a minule ma chytila hrôza, keď som zistila, že mnohé kojenecké fľašky na našom trhu sú nebezpečné, a to vrátane takých značiek, ako je superdrahý Avent. Každým novým článkom, čo som na nete objavila, ma chytala väčšia panika z toho, čo som to pre svoje dieťa kúpila. Nakoniec som celú sadu flaštičiek z Aventu vzala späť do obchodu a podarilo sa mi ich vyreklamovať. Teta o bisfenole A nepočula nič, ale keď som jej povedala, že v Kanade už tieto fľašky stiahli z trhu a istotne (haha) sa tým už zapodieva aj naša SOIka, nechala sa ukecať a peniaze mi vrátila s veeeľmi počudovaným výrazom tváre.
Je viac než zaujímavé, čo so mnou robí toto tehotenstvo. Začala som sa zaujímať o ekológiu a bio veci. A smutne konštatujem, že aj tak to, čo svojmu dieťaťu po narodení ponúknem, bude len taký úbohý kompromis. Ale čo už, žijeme v takej dobe a s tým veľa nenarobíme... Minimálne pokiaľ sa nad tým nezamyslí oveľa viac ľudí. Takmer až poetický eko-apel na záver, to som od seba fakt nečakala... :)P.S. A tá foto v perexe, to som ja ;)
