10. 6. 1996 pondelok
Dnes cez veľkú prestávku hádzali chalani po triede nejaký nahnitý pomaranč. Trafili ma a ja som sa naštvala. Zas ten Mišo, šak vieš. Chytila som pomaranč a z celej sily som ho do neho hodila. Neznášam ho! Ale to vieš, moje skvelé trefy. Ešte sa aj uhol. A dokelu - pomaranč sa rozprskol na stene! Všetci zhíkli. Veľký flak na bielej stene. Len slepý by ho nevidel. A ďalšia hodina - chémia! S našim úchvatným gestapáckym triednym, čo furt číta školský poriadok.
A tak Dorota, ktorá si listovala v Brave, vytrhla plagát Davida Hajzelhofa a nalepila ho na ten flak. Veľký Hajzelhof na bielej stene. Neviem či to nebolo horšie jak ten zhnitý pomaranč! Všetci sa smiali. Sľúbili sme si mlčať.
A prišla hodina H. Jodo-vodo došiel a vraví:
"Prosím vás, to čo tam máte na tej stene? Už aj TO zveste!"
"Ale pán profesor, on je náš idol, my ho tam fakt chceme mať!"
"Už aj TO zveste! Na TO sú nástenky!"
Tak to Čermo zvesil. Jodo-vodo mierne onemel.
"Kto to urobil?"
Ticho. Srdce som mala až v krku. Strašne som sa bála. Čo ak ma bonznú? Jodo-vodo bude používať psychologický nátlak a taká Sandra by to nemusela vydržať.
"Prosím vás, ja viem, že chcete spolu držať ako kolektív, ale pamätajte, doplatíte na to. Tak kto to bol?!"
Už som skoro omdlela jak mi bolo špatne. Jodo-vodo zúril.
"Toto je mi dobré! Na čo chránite nejakého hlupáka, čo hádže po triede veci? Ale ja veľmi dobre viem, kto to bol. Viem, že to nebola tuto Katka, Sandra, Zuzana (ukázal na mňa a niektorí dusili smiech, ja som sa tiež musela premáhať!). To len vy, chalani, takéto veci robíte. Napríklad Ivan. Čo, nič?"
Bacha, psychonátlak!
"Čo ja? Prečo hneď ja?! Ja som to nebol!"
(To stačí, už mlč!)
"Naozaj? Tak Peťo, ty?"
"Já? Ne."
Vyspovedal asi všetkých chalanov, nič nezistil, nikomu neveril a nasratý hundral, že on to zistí a že ubližujeme len sami sebe. No jo. Keby ten primitív Mišo nemal stále pohnútky mi ubližovať, nič by sa nestalo! Bojím sa ale. Čo ak ma odhalia? Ale uisťujú ma všetci, že nemá ako zistiť to. Zdá sa mi, že ma týmto činom začali v triede konečne brať normálne. Aspoň takú výhodu to má.
