9. 5. štvrtok
Uf. Tak na to TBC mám reakciu 6 mm. To stačí na to, aby sa na mne tá ženská s ihlami nevyžívala. Vyžívala sa na ostatných. Chalanom kázala vyzliecť si vrch, takže som mohla obdivovať ich hrude, ale ani nebolo čo, sú to ešte deti, no čo už! Baby sa vyzliekať nemuseli, čo sa chalanom nepáčilo. Drží s nami, ženská! Tak treba!
10. 5. piatok
Dnes sme na chodbe čakali, nech nám dagdo otvorí dvere a práve šli domov. Videla som ho! Išiel. Len tak bez duše. Vyzeralo to, ako keby ho niečo trápilo. Ja byť ním, tešila by som sa, že konečne idem domov, ale tak čo už. Škoda, že nevie, že existujem a že sa mi môže zdôveriť, keď ho niečo trápi... Ale teraz to dôležité! Ako bol predo mnou otočený chrbtom, zrazu sa obrátil a pozrel uprene rovno mne do očí! Roztopila som sa...
Ešte niečo sa mi stalo. Maťo, Ivan, Peťo a Juro už o ňom vedia. Začalo to tým, že Ivan napísal na lavicu Z.M. + P.Š. a ja že: Fuj, to už je dávno preč! On zavolal Peťa a prečiarkol to. A potom ma zradila Kača že "JURKO" a Ivan hneď kričal na Jura S. že "Juro, Mišová je do teba!" a ja: "To ne! Môj je síce Juro, ale z 3.B!" A Peťo hneď: "Zistíme, kto je ten Juro z 3.B!" Po chvíli došli: "To je ten Sokyňovej!" (nié!) a Peťo: "Jáj! Juro Hruška! Je to on?" No čo som mala robiť? Viac Jurov už v 3.B nie je. Potom písali na lavicu Mišová + Hruška.
V zbore dirigent zase blúznil. Chytil ten svoj záchvat a začal všetkých "postavovať". A keďže ma neznáša, ako JEDINÁ som zostala stáť až do konca nácviku. Vravel, že "to so mnou šibe" a že "či som ešte nezbadala, že som drzá". Ale Miša je rozhodne drzejšia. No jej sa to prepečie, ako vždy, lebo je krajšia a má väčšie prsia. Kukala si katalóg AVON - kozmetika a on "Dones mi to sem, nech si to prezriem!" - "To je pre ženy!" - "Nevadí, dones to sem!" A ona že "Vy ste homosexuál?" A on ticho (cháá, kto mlčí, ten svedčí!) (ale výstižnejšie by aj tak bolo "Vy ste tranzvestit?", ale čo, Miša sa v tom nevyzná. Homoši predsa nemusia nosiť sukne a robiť zo seba ženské). Potom povedal že NIE, ON LEN MOŽNO CHCEL POTEŠIŤ PRIATEĽKU. Škoda. Znelo to zaujímavo. Ale aj homoši sa ženia, aby to skryli. No podporujem teóriu jeho prezliekania sa za ženu, je to srandovná predstava!
A tak to vidíš denník. Ja slušná musím stáť celú dobu a ona nemusí. Aj ten Avon si nechala. Spravodlivosť!
13. 5. pondelôčíček
Cez víkend nič nebolo, tak som nepísala. Dnes som mala pocit, že ma všetci nenávidia. To vraj patrí k puberte, hovorí mama. Kača ma skoro zabila. Išla som si sadnúť a ona odsunula stoličku, tak som padla na zem. Fakt vtipné! To by ma zaujímalo, či by sa tak smiala aj na mojom pohrebe! V zbore ma ten homosexuálny tranzvestit presadil, lebo som sa smiala na jeho účet. No a čo, nech si poslúži, ja sa na ňom viem smiať aj keď sedím inde!
14. 5. utorok
Ježiši. Asi umriem. On to zrejme vie, alebo aspoň tuší! Tak od začiatku. Cez prestávku som ho zbadala na chodbe. Hneď som šla za Kačou a opreli sme sa o dvere, akože sme kecali. Ale ja som ho dobre nevidela, ona hej, tak sme sa nenápadne vymenili. Vlastne teraz si uvedomujem, že to nebolo tak nenápadné. Ako som sa na neho pozrela, čumel mi do očí. VŽDY! To ma deptalo. AKoby vedel čítať myšlienky. Jeho kamoš Bobo sedel vedľa neho, pozoroval ma. Potom Jurovi dačo povedal, on sa zasmial a zase na mňa kukali. TRAPAS! Nevydržala som ten psychický nátlak a vrátila som sa do triedy. Ľubu zaujímalo, kto sa mi to páči, tak som jej povedala, kde práve je, ona vyšla z triedy a vykukovala furt. Jak blbá! Fakt nenápadné! A ešte na mňa zakričí, že "ktorý to je?" !!! Ach jaj. Už sa na neho nikdy nepozriem, od hanby by som sa prepadla.
