Na stole ležal užívateľský manuál k obsluhe štyroch mačiek, niekoľkých sliepok, záhrady plnej plodov a baráku, v ktorom sa prechodne ubytujeme, kým sa majitelia nevrátia z dovolenky.
Čítam, tri mačky sú bezproblémové, len "...Ryško je po operácii, niekto mu prestrelil sánku, prišiel o dva zadné zuby, má v kosti ešte malé kúsky olova, čo sa nedali vybrať, lekárka vyoperovala pol cm kus, žerie sa mu preto ťažšie, aj jazyk nefunguje úplne, treba byť pri ňom trpezlivejší, prípadne mu dať jesť aj viackrát denne, keď sa objaví pri dverách, ak sa mu bude ťažko jesť z misky, to znamená, že by sa mu nedarilo jedlo zachytiť, treba mu ho dať na drsnú podložku - na kartón alebo na malý koberec...".
Chudák, napadá ma, ten ale dopadol. Minule tu behal ako veľký boss, ostatným mačkám všetko zjedol, pod nohami sa mi stále motal... Teraz je z neho invalid.
Vkladám do misky starostlivo pripravené kúsky mäsa a čakám... Prichádza Ňufo, potom Murka, neskôr plachá Micka. Tu máte granule, mäsko je pre Ryša!
Ryšo však neprichádza.
Neprichádza ani na druhý deň ráno, poobede, večer... Niet ho. Mäso v miske sa pokazilo, skončilo v komposte. Už podvedome tuším, ale nechcem si to priznať.
Pre niekoho je to len kocúr. No keď sa naši príbuzní vrátia z dovolenky, zabolí ich to, akoby niekto zabil člena ich rodiny. Vlastne, je to tak. Niekto tu zabil člena rodiny.
Je mi z toho veľmi smutno.
P.S. Ryšo, ak si si náhodou prečítal tento blog, prosím ťa, nechaj už tie okolité cicky na pokoji a poď si zjesť to mäso, lebo sa zase pokazí.
