Zuzana Kolláriková (Mišová)
Analýza ženského časopisu
Neviem ako vy, ale milujem WC. Nie verejné, ani tie prenosné, čo na festivaloch smrdia už po odchode prvej kapely, ale moje WC, o ktoré sa starám každú sobotu (sobota - robota). Cítim sa tam bezpečne, vládne tam intímna atmosféra a platí akési embargo - zákaz vstupu akýchkoľvek osôb a iných podnetov, ktoré by pôsobili rušivo v tejto dôvernej chvíli. Som tam len ja, ujo Tento, Zewa, Harmasan, praktická keramická vec a kopec časopisov. Aj tých ženských. Hlavne tých.
