"Ale veď ju tam pusti! Ty čo si povystrájal, keď si bol malý!!!!" a začne sa to. Moja babička bola skvelá osoba. Teraz si oveľa častejšie ako predtým spomeniem, ako veľmi mi pomohla - nielen radami, ale aj skvelými psychologickými fígľami na tatka.
Nechcem sa obhajovať - akože som slabšie pohlavie, ale uznáte, že holky to majú ťažšie. Presnejšie, ja to mám občas ťažké poriadne. Tatkovia sa boja. Ten môj obzvlášť. Ale babička, tá vždy vedela, ako na to. Ako niečo prezradiť, niečo zamlčať, ale odložiť na ďalšiu vhodnú príležitosť.
Tak som sa napríklad dozvedela, že môj tatik, ktorý mi nikdy nedovolil, aby som lozila po stromoch si raz tak dochrámal ruku, že doktor pochyboval, či ju vôbec narovná. Musel v nej nosiť loptu naplnenú pieskom a čuduj sa svete, ruka sa po roku dostala do normálneho stavu.
On, ktorý mi vravieval, že musím jesť, aby som bola zdravá, jedol tak málo, že vyzeral ako vypustený z koncentráku - a na to sú aj dôkazy. (Mimochodom, už mi to pripomínať nemusí, zjem aj za štyroch. Aj na to sú dôkazy.)
"Dievča, češ sa! Naliahnu sa ti tam vši!" - ďalšia rada do života (akosi máme v génoch, že nám na hlavách narástlo také kučeravé ohreblo). Presne tento človek nosil také vlasy, že aj keď bol dedo holič, tak ho museli strihávať v škole, doma sa nenechal.
Jeho najobľúbenejšou voľnočasovou aktivitou bolo opekanie sesternice nad ohňom. (Nevolajte políciu, v zdraví to prežila.) Zdá sa mi to oveľa hroznejšie, ako keď som ja zatvorila svoju o rok mladšiu sestru do perináka. Joj, ako mi vtedy vynadal!!!
Potulky v noci v meste, pofajčievanie so susedom, keď mal 7 rokov (to ja som v živote zapálenú cigaretu ani v ruke nedržala), bitky a iné vylomeniny. Nazbieralo sa to.
"Zuzi, ale musíš pochopiť, že sa o vás tak bojí. Je iná doba, okrem toho, má toho za sebou dosť. Keď zomrel dedo (tatko mal vtedy 14), prešla na neho aj určitá zodpovednosť. Okrem toho, keď raz jeho nepozornosťou skoro zrazilo auto Miloša (brat), keď sa skoro utopil, keď ...., jednoducho bojí sa. Tak žiadne vylomeniny, dobre?" "Jasné, babi, ty máš vždy pravdu, neboj sa. A dík."
Ozi, tati, dík, že sa o nás tak pekne staráš. Aj keď sa občas pochytíme.
