zuzana michalcová
V akých jednotkách sa meria láska
Psychológ jej poradil, že vždy, keď dostane chuť si ublížiť, má sa postaviť nahá pred zrkadlo, pozrieť na všetky jazvy, ktoré už na tele má a povedať si, aj keď cez slzy, že je krásna.
Pre niekoho obyčajná, pre niekoho výnimočná. Naivná optimistka milujúca ľudí, vôňu pokosenej trávy, letný dážď, knihy a čokoládu... Zoznam autorových rubrík: Škola, druhý domov:), Aj takto to býva, Všetky "moje" deti, Ľudia môjho života, Súkromné, Nezaradené
Zoznam článkov blogera
zuzana michalcová
Mať vysnívaného brata
Vždy som túžila po bratovi. Staršom, veľmi peknom, takom, ktorý by ma zoznamoval so svojimi kamarátmi a bola by som jeho malá sestra. Presne takom, akom má moja Merydží.
zuzana michalcová
Plakať za chlapcami z geta
Odišla 204, poslednýkrát som im zakývala. Mandarinka sa pozrela na mňa a obidve sme vedeli, že ich už možno nikdy neuvidíme. Chlapci z geta, ťažkí týpci,ktorí po pár minútach s nami povedali, že idú domov, nech im zavoláme taxíka. Po siedmich dňoch kývali a tvárili sa, že neplačú, len im zo studeného počasia slzia oči.
zuzana michalcová
Genocída, potraty a nálepky
Pondelok pred rektorátom Trnavskej univerzity: „Prepáčte, ale chcela by som si ísť kúpiť knihu. Ako mám prejsť, keď tu máte rozložené svoje, s prepáčením, hlúposti?“ Obchádzam všetky tie ich rozložené fotografie a tajne dúfam, že o päť minút tam nebudú. „Slečna, nech sa páči, letáčik!“ „Ďakujem, nechcem.“ „Tak nálepočku.“ „Nech vás ani nenapadne!“
zuzana michalcová
Potrebujem objať...
Znova to na mňa prišlo. Tak ako toľkokrát v poslednom čase. Neudržateľná túžba mať pri sebe niekoho, kto venuje objatie. Také pravé, nefalšované a z lásky...
zuzana michalcová
Novodobé prostitútky, žienky v domácnosti alebo 2v1
Pozrela som sa na telefón, prečítala esemesku a zistila som, že som znova na niečo zabudla: Ahoj kuratko, uz ta cakam viac ako hodinu, prides, alebo nie? Kamarátka. Nevideli sme sa tri roky a konečne sa dostavila domov. Aj s novým priateľom.
zuzana michalcová
Cestovanie s bezdomovkyňou
Poklepala mi po pleci: Slečna, ste to vy? Zdvihla som oči od skrípt, chvíľu som lovila v pamäti a potom som si spomenula: Ako sa máte? Naposledy som sa sťažovala na zimu, teraz zas na to teplo! Ešteže aspoň tu je trošku chládok.
zuzana michalcová
Keď cestovať autobusom sa naozaj oplatí
Každý deň idem aspoň raz autobusom, každý deň v ňom stretnem viac či menej zaujímavé tipy, ale zdá sa mi, že posledných sedem dní bolo na zážitky bohatých až-až.
zuzana michalcová
Smutná rozprávka o Janíčkovi a Marienke
Prvýkrát som stretla rozprávkové bytosti. Vtedy, keď som už prestávala veriť, že existujú, ukázali mi, že keď ich človek čaká najmenej, prekvapia ho.
zuzana michalcová
Diagnóza: od očnej na psychiatriu
Očná je jediný doktor, kam sa vždy teším. Keďže má vždy plno, človek si oddýchne ničnerobením v čakárni, podozvedá sa novinky z okolia, vypočuje si, že si musí šetriť zrak, lebo to zle dopadne. Dnes som to čakanie odhadovala na minimálne dve hodiny, tak som si vzala so sebou pre istotu algebru, nech si aspoň domácu úlohu vypočítam. Nechcelo sa mi zapájať sa do debát o tom, ako drahé sú dioptrické sklá a že by to mohla poisťovňa preplácať, lebo za to človek nemôže, že je slepý ako krtko. Asi po hodine urputného boja s maticami som si všimla, ako ma po očku pozoruje staršia pani, čo sedela vedľa. Nedalo jej to: Slečna a vy čo robíte? Stále len číselká do riadku a do stĺpca, nepomýlili ste si oddelenie? spýtala sa dobrosrdečne..... K očnej chodím vždy rada. Aby som sa dozvedela napríklad aj to, že viac vyzerám ako prípad pre psychiatra.
zuzana michalcová
Zamestnanci železníc - dve strany jednej mince
Znova som takmer nestihla vlak. Opäť raz som natrafila na ľudí, ktorí si neplnia povinnosti, ale aj na takých, ktorí urobia oveľa viac, ako musia.
zuzana michalcová
Moje hypochondrické chute
Pohýbem prstami na nohe, ešte nebola, ale možno o chvíľku. Ani hlava nechce, ani brucho, teplotu si nenameriam, tlak nestúpa. Musím teda do školy.
zuzana michalcová
Dovolenka s úchylákom
Keď som bola piatačka, učiteľka nám raz oznámila, že spolužiačka Lucka nepríde párkrát do školy, nech sa jej nič nepýtame. Vyzerala vtedy vážne a aj keď sme boli všetci zvedaví, poslúchli sme ju. Po rokoch sa Lucka priznala, že bola na polícii, nielen ona, ale asi štyri ďalšie dievčatá, ktoré cestou do školy obťažoval úchylák. Rodičia sa to dozvedeli asi po pol roku, keď to jedna nich nevydržala. Nedodržala sľub, že to nikomu nepovie, veď ujo je sused, pozná ho skoro každý a on im len chce dať trošku lásky. Nakoniec sa to uzavrelo, lebo ujo sa dlhodobo lieči na psychiatrii, dnes ale Lucka, keď ho vidí, vždy prejde na druhú stranu ulice a neopustí si poznámku: Úchyl jeden hnusný. Najhoršie na tom bolo to čakanie, v nedeľu večer čakať na pondelok a vedieť, že tam bude zas.
zuzana michalcová
Neaktuálne informácie v Slovenskom raji...
Streda, 12. septembra: Dobrý deň, chcela som sa spýtať, či poskytujete informácie o tom, kedy je otvorená Dobšinská ľadová jaskyňa. Samozrejme, až do 15. septembra je posledný vstup o 16. hodine.
reklama
zuzana michalcová
Korytnačka
Niekedy si pripadám ako mamička, trápia ma rozbité kolená, donekonečna svojej sestričke pripomínam, že nesmie von chodiť bez klobúčika, lebo slniečko veľmi páli a doma zas musí nosiť papučky, že na chrobáčiky nesmie stúpať a že niektorých detí sa nemusí báť, len preto, že sú trošku odlišné.
zuzana michalcová
Hádajte sa potichšie
Hádajte sa potichšie, aby vaše deti nemuseli o polnoci plakať vonku...
zuzana michalcová
Na konci prekrásneho sveta...
Pár fotiek z prázdnin, ktoré sa nevošli do článku, lebo som si u babky zabudla foťák...
zuzana michalcová
Východniarske peklá
Posledné dni som strávila u babičky... v dedinke, o ktorej možno oprávnene hovoriť ako o konci sveta, takej, ktorá je nielen za siedmimi horami, riekami, jazerami, ale kde sa aj muchy musia vracať, ak sa chcú niekam dostať.
