Pre niekoho obyčajná, pre niekoho výnimočná. Naivná optimistka milujúca ľudí, vôňu pokosenej trávy, letný dážď, knihy a čokoládu... Zoznam autorových rubrík: Škola, druhý domov:), Aj takto to býva, Všetky "moje" deti, Ľudia môjho života, Súkromné, Nezaradené
Niekedy si pripadám ako mamička, trápia ma rozbité kolená, donekonečna svojej sestričke pripomínam, že nesmie von chodiť bez klobúčika, lebo slniečko veľmi páli a doma zas musí nosiť papučky, že na chrobáčiky nesmie stúpať a že niektorých detí sa nemusí báť, len preto, že sú trošku odlišné.
Deti sú ako psi - dokážu mať radi, cítia, kedy vám je zle, pritúlia sa k vám a máte pocit, že každá bolesť o chvíľku pominie.... Dospelí si väščinou všímajú len a len seba.
Vo štvrtok som bola po dlhšom čase pozrieť na jednej základnej škole, kde som pomáhala niektorým deťom s robením úloh. Po chvíli sa k nám pripojil aj Timo, tretiak, pre mňa výnimočný človek...
Pocta jednnému z ľudí - presnejšie človiečikovi - ktorí majú v mojom živote čestné miesto...
