zuzana michalcová
Moje hypochondrické chute
Pohýbem prstami na nohe, ešte nebola, ale možno o chvíľku. Ani hlava nechce, ani brucho, teplotu si nenameriam, tlak nestúpa. Musím teda do školy.
Pre niekoho obyčajná, pre niekoho výnimočná. Naivná optimistka milujúca ľudí, vôňu pokosenej trávy, letný dážď, knihy a čokoládu... Zoznam autorových rubrík: Škola, druhý domov:), Aj takto to býva, Všetky "moje" deti, Ľudia môjho života, Súkromné, Nezaradené
Pohýbem prstami na nohe, ešte nebola, ale možno o chvíľku. Ani hlava nechce, ani brucho, teplotu si nenameriam, tlak nestúpa. Musím teda do školy.
Ešte nedávno som si myslela, že vysoká škola je tu na to, aby vliala veľa vedomostí. Akosi ma už prijímačkové obdobie presviedča o tom, že vysoká škola učí potrebnejšiu vec: ako, kde a koľko zaplatiť, aby sa človek dostal k svojmu snu.
To ste videli? Geňo má komplet vypracované zadania z angliny!!! asi takto ma v pondelok ráno privítal spolužiak. Je to tak, podľa novej koncepcie maturít si k zadaniam nemôžeme ani pričuchnúť, ale predsa sa niektorí šťastnejší k nim dostanú...
Už je to tak, v piatok ma vyhodili zo školy. Nepomohlo nič, ani slzičky, jednoducho som musela odísť....
Zasa raz som sedela na doučku z chémie, keď sa ma kamoška spýtala: Počúvaj, nekúpime niečo na lepšiu pamäť? Veď len vyskúšame...