Chcem ujsť, preč, ďaleko a nechať za sebou len lístoček, že sa možno vrátim. Možno nie. Nepotrebujem, aby sa na mne niekto vyvršoval preto, že sme s Kanaďanmi prehrali a že keď nedopatrením zvolil dvojkombináciu Ctrl+V, tak sa mu do mailu skopčilo pár riadkov z mojej angličtiny namiesto očakávaného.
Fakt nemám chuť počúvať, že strašne jazdím, lebo idem príliš pomaly, ale neviem ísť 70, keď mám ísť 40. Ani preto, že raz sa pchám do stredu, potom k okraju a neviem, aké priestupky ešte robím.
Nechcem, aby ste o mne vraveli, že som protekčná, lebo som tú fyziku vytiahla na 1. Ono je to preto, že som asi vážne kockatá a radšej ako na diskotékach a v baroch trávim čas v knižnici. Ale keď potrebujete opraviť sloh, viete, kde hľadať.
Neznášam, keď sa kričí na deti keď sa chcú hrať a potrebujú pohladiť. A ty na ne kričíš preto, že si chceš v pokoji dopozerať ten blbý hokej. Svet sa nezrúti, keď nebudeme majstri, ale ona je dieťaťom len raz.
Prečo robím toľko chýb a neprezvoním ťa tak, ako sme sa dohodli? Lebo som to myslela inak, ako som to povedala a rovnako to bolo aj na tvoje strane. Rozčúliš sa. Keby si mi radšej vrazil, ale stále nevieš, že mi najviac ublíži, keď na mňa ľudia kričia...
Poviete mi, dosť, nerob toho toľko, lebo to nezvládaš, oddýchni si na chvíľku, ale potom prídete a poprosíte, či nemôžem pre vás niečo spraviť. Samozrejme, že môžem.
Niekedy chcem na deň pokoj, ale sama viem, že by som to nevydržala. Tak dlho oddychovať. Ja si radšej počkám na ďalšiu horúčku a slová: "Skúste sa menej stresovať."
Viete, ako to dopadne. Neodídem, zostanem, budem milá a pomôžem, kým sa mi bude dať. A budem robiť všetko, čo odo mňa chcete. Veď stále sme neprišli po tú hranicu.... "Dievča, na teba sa dá naložiť veľa, tak skúsime, koľko toho zvládneš!" Áno, pán profesor, dá sa.
