Nahlas sa smejem.
"Čo je také vtipné na tom, že našli kosť, ktorú niekto odhodil na trávu namiesto do koša?"
"Ty si to nikdy nerobil?"
"Čo myslíš? Či som nikdy neexhumoval grilované kura?"
"Ale nie. Nikdy si si nemyslel, že si urobil skvelý objav?"
"Prosím?"
"No, napríklad, keď som mala asi desať, boli sme s našimi na Čachtičáku. Toľko som počúvala o tom, ako Bátorička týrala tie dievčatá. Vieš, je tam taká diera, tak som si do nej vliezla a myslela som si, že to bola hladomorňa, a potom som tam našla tú kosť. Bežala som to ukázať mamke, nadšená, že sa mi podaril nejaký objav."
"No a?"
"Ona mi povedala, nech tú kuraciu kosť niekde zahodím, že neviem, koľko to tam ležalo a nech nič nejem tými špinavými rukami. Podľa mňa si aj oni mysleli, že našli niečo zaujímavé." Zakončila som to svojou typickou poučkou, pri ktorej väčšina ľudí prevracia oči: "Podľa mňa každý túži dosiahnuť niečo výnimočné..."
Usmial si sa: "Ty moje trdlo!"
Pokračovali sme svojou cestou na autobus. S pocitom, že ja som niečo výnimočné už našla.
