Pomaly sa mi končí štvorročné putovanie strednou školou. Pomaly, ale iste si začínam uvedomovať, že aj keď som si s tými ľuďmi väčšinu času nemala čo povedať, pretože som skrátka "iná" alebo presnejšie, "zvláštna", tak mi budú chýbať.
Aj keď som sa každý týždeň tešila na najbližšie prázdniny a v duchu odpočítavala minúty do zvonenia - pokiaľ som samozrejme nesedela na obľúbenej hodine:), teraz sa ni preč nechce.
Aj preto, že mi bude chýbať ON.
Veď kedy najbližšie budem počuť vetu: "Čo radšej nesedíš doma a neštrikuješ ponožky alebo nerobíš tatkovi večeru, ale tu vyjadruješ svoj názor?" z JEHO úst. Z úst vysoko osvieteného človeka, ktorý okrem nesmiernej lásky k ženám, ktoré majú v hlave niečo iné ako posledné módne hity a gelové nechty ešte aj bezhranične miluje všetky okolité národy a národnosti?
Kedy sa na mňa niekto pozrie pohŕdavo preto, že mám možno vši, ktoré som chytila od rómskych detičiek? Alebo ma obviní, že si nectím lopotu predkov, ktorí tisíc rokov bojovali proti nadvláde našich južných susedov, ale mám kamarátku (a nielen jednu!!!!), ktorá je Maďarka!!!
Lebo všetkých treba poslať tam, kde sa namiešali, poslať na Sibír alebo spraviť s nimi iné radikílne opatrenie!!!
A ty chceš byť právnik! Ty kandiduješ za poslanca v mestskom zastupiteľstve! Ty zastávaš akúsi malú, ale predsa len funkciu v akejsi - nie celkom bezvýznamnej - strane!
Mami, vieš, ako si mi hovorila, že a ľudí nemám nikdy nadávať! Ale povedz, nezaslúži si to?
Alebo si to možno zaslúžim ja, občianka tohto štátu, ktorá si nectí predkov a tradície žienky domácej.
Stredná, budeš mi chýbať. A ty, Martin, obzvlášť:)
