Na príčine boli veľké vlny, ktoré dokázali mierne hojdať aj touto veľkou loďou. Sedeli sme a pozerali von oknom. Chvíľu sme videli zamračenú oblohu a o chvíľu vlny, oblohu, vlny. No nevydržal som to dlho pozorovať a tak sme spolu so Soňou vyšli (vybehli) na palubu, na čerstvý vzduch. Tam nám už bolo lepšie, lenže začalo pršať a tak sme sa šli skryť dnu. Opäť sa ozvala mierna nevoľnosť a preto sme sa už pohybovali len v blízkosti toaliet alebo prívodu čerstvého vzduchu. Bola to nekonečná cesta. Na breh v Gdyni sme vybehli medzi prvými a povedali sme si: „Už nikdy viac“.
Gdyňa nás privítala pochmúrnym počasím a dažďom. Chvíľu sme sa spamätávali z predošlého zážitku a potom nastúpili na autobus do centra. Bol poschodový a tak sme mali vyhliadkovú jazdu. Neviem, či to bolo počasím, ale mesto sa nám vôbec nepáčilo. Asi to bude aj tým, že je jedným z najmladších poľských miest (od roku 1926) a nemá nejaké historické pamiatky. Jeho prednosťou sú dlhé pláže a veľa zelene, ktorá pokrýva takmer polovicu rozlohy mesta. Zamierili sme na železničnú stanicu a presunuli sa do najznámejšieho kúpeľného mesta Sopot.
Gdyňa, Gdaňsk a Sopot tvoria takzvané Trójmiasto a sú prepojené cestnou a železničnou sieťou. Vlaky tu premávajú v špičke každých 8 minút a mimo špičky každých 15. Prosím vás Slovenské železnice, inšpirujte sa.
Za pár minút sme boli v Sopote. To už je iná káva. Od stanice sme vlastne prešli celým mestom až po pobrežie. Cestou sme veľa videli a mesto na nás naozaj pôsobilo dovolenkovo – kúpeľným dojmom.
Prešli sme sa promenádou v centre, pozreli si kostol Sv. Juraja, videli sme rodný dom herca Klausa Kinského. Hlavnými atrakciami však boli Krzywy domek (Krivý domček) a najdlhšie drevené mólo v Európe. Krivý domček je relatívne novou stavbou z roku 2004, ale už je najfotografovanejšou budovou v Poľsku. Inšpiráciou vraj boli rozprávkové ilustrácie. Je súčasťou obchodného centra. Pri móle sa nezaprie poľský obchodnícky duch a preto je vstup naň spoplatnený. Je naozaj dlhé (511 m) a na konci ešte rozšírené o malý prístav s ďalšími mólami.
V meste sme sa aj najedli a tentokrát to bol typický poľský fast – food, zapiekanka a gofry s ovocím.
Naspäť do Jastarnie sme už cestovali vlakom. Cesta bola omnoho dlhšia ako loďou a v plnom vlaku aj nepohodlná, ale aspoň nikomu nebolo zle.
Pred nami je už záverečná cesta domov, ale navštívime aj stredoveký Toruň.
Ak chcete vidieť krásy Gdaňska, prečítajte si o ňom tu.
