Hlbokými nádychmi a výdychmi stúpam stále vyššie a vyššie. Vzduch je stále čistejší, chladnejší s jemným závanom vetra nesúceho imaginárnu vôňu končiaceho sa leta vo výšinách obra držiaceho po stáročia akúsi symbolickú ruku nad slovenským národom.
V čase keď sa leto pomaly končí a jeseň začína, hory odhadzujú svoj prirodzený svieži zelený šat a odievajú sa napohľad do veselších, no v skutočnosti nostalgickejších žltých, červených či oranžových šiat. Už nie také modré nebo nad nimi dáva tušiť, že naozaj začína jesenné obdobie, obdobie keď sa matka príroda pripravuje na zimný spánok, aby sa na jar mohla opäť prebudiť a obliecť sa do svojej zelenej róby.
Hovorí sa, že v jednoduchosti je krása. Deti sú také. Jednoduché. Na všetko sa bezokolkov spýtajú a dospelého neraz zaskočia... Napríklad aj takou jednoduchou otázkou - a prečo? Hoci to znie jednoducho, sám by som nevedel niekedy odpovedať. Preto obdivujem tú mamičku, ktorá mala tú trpezlivosť polhodinu odpovedať na práve tú krátku jednoduchú otázku, veľakrát aj dosť nezmyselnými odpoveďami. Práve jednej z tých komunikácii, medzi malým Miškom a jeho maminou, som sa stal svedkom pri cestovaní tatranskou električkou a musím povedať, že druhému človekovi to vie aj celkom spríjemniť cestovanie...
Bratislava nie je len Bratislavský hrad, Slavín, Nový most,... Nachádza sa v nej viacero veľmi pekných, známych aj menej známych miest, ktoré vôbec nepripomínajú veľkomesto.
Múzem liptovskej dediny Pribylina - ukážka pôvodnej liptovskej dediny, pri obci Pribylina, učupená pod Západnými Tatrami, na začiatku Račkovej doliny, pri ceste vedúcej do Vysokých Tatrier, ktorá od Podbanského nesie názov Cesta slobody...
Asi takto nejako to vyzeralo na dvoch tatranských túrach po studenej vlne v auguste...
