V deväťdesiatych rokoch minulého storočia počet vrážd v Rusku dosiahol číslo 40.000 ročne, teda trikrát viac, než v roku 1990. V porovnaní napríklad s takým Angličanom má priemerný Rus päťkrát väčšiu šancu zomrieť pri autonehode, dvadsaťpäť krát väčšiu pravdepodobnosť, že sa sám náhodne otrávi, sedemkrát pravdepodobnejšie spácha samovraždu a, nakoniec, má päťdesiatštyri krát väčšiu šancu, že bude zavraždený.
Táto posledná pravdepodobnosť sa týka priemerného Rusa. Číslo sa radikálne zvyšuje s tým ako daný "kandidát" protestuje, kritizuje čokoľvek, čo sa týka ruskej vlády, s tým, ako vynáša na povrch aféry, korupciu, zločiny a nenásytnosť ľudí blízkych verchuške a silovikom. O prezidentovi ani nehovoriac.
Jednou z prvých vysokopostavených obetí bola Galina Starovojtová, poslankyňa Štátnej Dumy Ruskej Federácie, spoluzakladateľka politického bloku Demokratické Rusko. Počas deväťdesiatych rokov veľa cestovala, stretávala sa s významnými západnými politikmi, vrátane Henry Kissingera a Margaret Thatcherovej. Kriticky sa vyjadrovala ku skutočnosti, že vysokopostavení príslušníci KGB stále zastávajú vysoké funkcie a už v roku 1992 navrhla lustračný zákon. Ako zástupca Petrohradu v Dume začala masívnu kampaň proti korupcii. Ako jedna z radu zavraždených vyššie postavených petrohradských osobností z oblasti biznisu a politiky v rokoch 1998 a 1999, bola 20. novembra 1998 zastrelená niekoľkými výstrelmi na schodisku svojho bytového domu. Okrem toho, že riadne šliapala Putinovi na otlaky, bola známa aj tým, že bola jednou z prvých ruských osobností, ktoré podpísali protestný list proti invázii do ČSSR v auguste 1968.
Anna Politkovskaja sa stala asi najprominentnejšou obeťou. Bola najdôležitejším zdrojom informácií o hrôzach páchaných pod ochranou ruskej aj čečenskej vlády počas čečenskej vojny. Tak vytrvalo kritizovala putinizmus, až bola 7. októbra 2006 niekoľkými ranami zastrelená po tom, čo vystúpila z výťahu vo svojom bytovom dome. Bol to deň Putinových narodenín.
Ďalším politickým oponentom Vladimíra Putina bol Sergej Jušenkov. Vyšetroval výbuchy bytoviek v roku 1999 a chystal sa vyšetrovať udalosti v divadle Nord-Ost, bol tiež spolupredsedom strany Liberálne Rusko, ktorá mala šancu stať sa hlavným demokratickým oponentom Putinovej strany. 17. apríla bol zastrelený pred vchodom do svojej bytovky, iba niekoľko hodín po tom, čo dostal registráciu strany, aby sa mohla zúčastniť decembrových volieb do štátnej dumy.
V júli 2003 neznáma "choroba" zapríčinila smrť Jurija Ščekočichina - ďalšieho poslanca Dumy, ktorý vyšetroval výbuchy bytoviek. Ako novinár z "Novaja Gazeta" tiež vyšetroval prípad siete obchodov s nábytkom, ktorú založil vysokopostavený dôstojník FSB, a ktorá sa údajne vyhla plateniu dovozných ciel vo výške niekoľkých miliónov dolárov. Jeho "choroba" mala katastrofálne rýchly priebeh. Po tom, čo sa do Moskvy vrátil zo služobnej cesty v Rjazani, začal mať ťažké problémy s dýchaním, olupovala sa mu koža, nastal opuch pľúcneho tkaniva a mozgu a rýchla smrť. Jeho príbuzným nebolo dovolené vidieť oficiálnu lekársku správu a na pohrebe sa nikto nesmel priblížiť k jeho telu.
Natália Jestemirová spolupracovala s Politkovskou a po jej smrti bola jediným preživším zdrojom informácií o mučení a vraždách, ktorých sa dopúšťali Kadyrovove bezpečnostné zložky v Čečensku. 15. júla 2009 bola na ulici v Groznom unesená, odvlečená do lesa a tam zavraždená niekoľkými guľkami do hlavy a do hrude.
Američan Paul Klebnikov bol editorom ruského vydania magazínu Forbes. Písal kritický životopis Berezovského, vyšetroval delenie majetku v Moskve rodinou jej primátora Lužkova. 9. júla 2004 bol na ulici zavraždený niekoľkými výstrelmi zblízka.
Investigatívny novinár Arkadij Vaksberg, ktorý sa osobne poznal a často krát rozprával s bývalým Putinovým šéfom v Petrohrade Anatolijom Sobčakom počas jeho dvojročného pobytu v Paríži, začal vyšetrovať jeho podozrivé úmrtie a došiel k názoru, že Sobčak bol otrávený špeciálnym jedom nastriekaným na žiarovku pri jeho posteli. Po rozosvietení a nahriatí žiarovky sa jed začal vyparovať a otrávil Sobčaka, jemne priotrávil aj jeho dvoch asistentov. Niekoľko mesiacov po tom, čo bola jeho kniha uverejnená, vybuchlo Vaksbergovo auto na ulici v Moskve. Bolo prázdne.
Podobne záhadnou bola smrť Romana Cepova, spoluzakladateľa bezpečnostnej firmy v Petrohrade. Keď tam bol Putin zástupcom primátora, Cepov mal na starosti reguláciu vzťahov medzi radnicou a mestským kriminálnym podhubím. 11. septembra 2004 sa v mestskej centrále FSB napil čaju. Čoskoro pripomínal pacienta s leukémiou po drastickej chemoterapii. Keď 24. septembra zomrel, jeho telo vykazovalo miliónkrát vyšší stupeň radiácie, než je bežné.
Záhadnou predčasnou smrťou zomrelo niekoľko ľudí v USA a Veľkej Británii, ktorí sa pohybovali okolo vyšetrovania smrti Alexandra Litvinenka. Dva dni pred ním zomrel ruský zástupca v medzinárodnej námornej organizácii Igor Ponomarev. Informácie naznačovali, že bol otrávený tháliom. Na ďalší deň sa mal stretnúť s Mariom Scaramellom. Novinár z londýnskych Times Daniel McGrory zomrel na náhle krvácanie do mozgu päť dní pred vysielaním dokumentu televízie NBC, v ktorom poskytol rozhovor o svojom vyšetrovaní Litvinenkovej smrti. V roku 2016, po otvorení verejného vyšetrovania Litvinenkovej smrti, nedlho po návrate z cesty do Moskvy a po návšteve najväčšieho ruského zariadenia na prácu s rádioaktívnymi materiálmi - strediska "Maják" bol vo svojom dome dobodaný na smrť dr. Matthew Puncher, ktorý sa významne podieľal na odhalení a odmeraní smrteľnej dávky polónia, ktoré usmrtilo Litvinenka.
Krátko pred smrťou Borisa Berezovského, v novembri 2012, počas kondičného behu, zomrel na svojej usadlosti v anglickom grófstve Surrey 44-ročný Alexander Perepiličnyj. Oficiálnou verziou bolo, že sa tak stalo po infarkte, cudzie zavinenie nebolo zistené. Ďalšie udalosti však ukázali, že nie dlho pred smrťou uzavrel životnú poistku na päť miliónov dolárov. Požadovaná lekárska prehliadka neukázala žiadne zdravotné problémy. Poisťovňa však požiadala o uskutočnenie forenzných testov, ktoré následne našli v jeho žalúdku stopy veľmi zriedkavej a smrteľne jedovatej rastliny Gelsemium elegans. Perepiličnyj bol takzvaný whistleblower alebo v ruskom ponímaní "super informátor" o praní peňazí v Rusku. Predtým, než v roku 2000 emigroval do Veľkej Británie, staral sa o financie niektorých vysokopostavených úradníkov ruského Ministerstva vnútra a daňovej polície, ktorí mali kontakty na mafiánsky gang vedený Dmitrijom Kľujevom. Keď už bol v exile, Perepiličnyj tvrdil, že členovia ruskej vlády, vrátane šéfky moskovského daňového úradu Oľgy Stepanovej spreneverili 230 miliónov dolárov z dane zaplatenej ruskej vláde investičnou firmou Hermitage Capital amerického podnikateľa Williama Browdera. Peniaze skončili na účte v Credit Suisse bank vo Švajčiarsku. Ako prvý na tento podvod upozornil ruský právnik a daňový poradca Sergej Magnitský. Ale to už je celkom iný príbeh, takže nabudúce.
p.s. Tie množstvá náhodných úmrtí, pádov z okien a podobne, ktoré sa dejú v posledných mesiacoch, tu nebudem spomínať. Priložím len zopár linkov.
p.s.2 tak trochu mimo témy: Sasha Skochilenko: Russian artist who swapped supermarket price tags with anti-war messages jailed for seven years | World News | Sky News
Ešte jeden dodatok: Alarming Pattern Of Russian Political Deaths | On Assignment with Richard Engel | MSNBC - YouTube
Pokračovanie Príliš živý biznismen a príliš mŕtvy audítor, prvá časť. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)
Zdroj informácií - David Satter - The Less You Know, the Better You Sleep.
Amy Knight - Putin´s Killers.
Heidi Blake - From Russia With Blood.
Are Russian killers on the streets of Britain? | Russia | The Guardian
Lawyer Probing Russian Corruption Says His Balcony Fall Was 'No Accident' (nbcnews.com)
Putin's killed opponents - Bruce On Politics
Russian politician mysteriously dies on flight after blasting Putin's 'fascist invasion' (msn.com)
The Russian figures who have died since Russia invaded Ukraine | Evening Standard
alarmic pattern of russian political deaths - YouTube
