Tri nepravdy.

Písmo: A- | A+

Keď sa nebesá rozhodnú prideliť niekomu veľkú zodpovednosť, podrobia jeho myseľ veľkému trápeniu, jeho svaly a kosti ťažkej námahe, vystavia jeho telo hladu, uvedú ho do chudoby, dajú mu do cesty prekážky ...

... aby stimulovali jeho myseľ, upevnili jeho charakter a zlepšili ho všade tam, kde sú jeho schopnosti nedostatočné." Vo štvrtom storočí pred našim letopočtom to povedal čínsky filozof Meng Tzu (Mencius).

Vývinová psychologička Alison Gopniková v súčasnosti vysvetľuje enormný nárast počtu rôznych alergií v krajinách, ktoré sú bohatšie a hygienicky vyvinutejšie takzvanou hypotézou hygieny:

"Vďaka antibiotikám, hygiene a nedostatočnému času, ktorý strávia deti hrami vonku, nie sú vystavené mikróbom, ako boli kedysi. To môže viesť k vypestovaniu imunitného systému, ktorý prehnane reaguje na substancie, ktoré v skutočnosti zdravie neohrozujú, čo spôsobuje alergie. Rovnako ak chránime deti pred každým možným rizikom, môže to viesť k tomu, že budú s prehnným strachom reagovať na situácie, ktoré vôbec nie sú rizikové, čo im znemožní získať skúsenosti, ktoré raz ako dospelí budú musieť zvládnuť,"

To nás privádza k prvej Veľkej Nepravde:

1. Nepravda krehkosti. Čo ťa nezabije, to ťa oslabí.

Klasické Nietzscheho "Čo ma nezabije, to ma posilní, " tiež nemožno brať úplne doslovne, no učiť deti, že prehry, zlyhania, urážky a bolestné skúsenosti môžu zanechať trvalú škodu je samo osebe škodlivé. Ľudské bytosti potrebujú byť vystavené fyzickým i mentálnym stresom a výzvam, inak degenerujú (Pamätáte si kreslený film Wall-E?).

Americký autor Nassim Taleb vo svojej knihe Antifragile vysvetľuje, ako systémy a ľudia môžu prežiť nevyhnutné neočakávané udalosti v živote, ktoré prirovnáva k výskytu čiernych labutí a ako, podobne ako imunitný systém, môžu pri reakcii na ne zosilnieť. Rozlišuje tri druhy vecí: krehké - ako porcelán, ľahko sa zničia a nedokážu sa opraviť či uzdraviť; odolné - dokážu vydržať šokové udalosti, ako napríklad plastové poháre. Niektoré nazýva antikrehké - mnohé dôležité systémy v našom spoločenskom, politickom i ekonomickom živote sú podobné nášmu imunitnému systému - vyžadujú výzvy, napätia a stresy aby sa učili, prispôsobovali a rástli. Systémy, ktoré sú antikrehké sa stávajú strnulými, tuhými, slabými a neefektívnymi, keď ich nič nenúti k vypätiu k energickej reakcii. Takýmito sú napríklad svaly, kosti a deti. Tak je to napríklad aj s rodičmi, ktorí sa až neprimerane úzkostlivo snažia ochrániť svoje deti pred akýmkoľvek rizikom, vystavením skúškam či výzvam, ktoré normálny vývin ľudského jedinca prináša. Tí, ktorí sa snažia pomáhať často najviac škodia. 

Mozog detí potrebuje široké rozpätie podnetov z ich okolia, aby sa tomu okoliu dokázali prispôsobiť. Potrebujú byť vystavené výzvam a stresu (primerane veku, samozrejme), inak nedokážu dospieť na silných a schopných dospelých, schopných produktívne sa zaoberať ľuďmi a ideami, ktoré sú v rozpore s tým čomu veria a o čom sú presvedčení. 

Značne nafúknuté psychologické koncepty traumy a bezpečnosti sa dnes používajú na ospravedlnenie prehnaného ochraňovania detí rôznych vekov, vrátane študentov univerzít. Posadnutosť kultom bezpečnosti, snaha o eliminovanie akýchkoľvek hrozieb vedie až do bodu, keď ľudia nie sú ochotní prijímať žiadne kompromisné riešenia. 

2. Nepravda emocionálnej argumentácie: vždy ver svojim pocitom. 

Grécky filozof Epiktetus, ktorý žil v prvom a druhom storočí, povedal, že to nie sú veci, ktoré nás znepokojujú, ale význam ktorý im pripisujeme. 

Aaron Beck, psychiater na Univerzite v Pennsylvanii si v šesťdesiatych rokoch minulého storočia všimol spojitosť medzi myšlienkami, ktoré človek má a pocitmi, ktoré s nimi prichádzajú. Človek sa takto dostane do akejsi slučky, v ktorej negatívne myšlienky prinášajú negatívne pocity a tie potom vedú k snahe nájsť myšlienkové dôkazy, ktoré by ich odôvodnili. Na základe toho potom vyvinul metódu Kognitívnej behaviorálnej terapie, ktorá pomáha rozbiť cyklus medzi negatívnymi presvedčeniami a negatívnymi emóciami tým, že dáva ľuďom možnosť preskúmať vlastné myšlienky a uvažovať nad dôkazmi o ich opaku. 

Medzi najčastejšie takéto poznávacie problémy patria:

-emocionálne zdôvodňovanie - nechať pocity interpretovať realitu.

-katastrofizovanie - zameriavať sa na to najhoršie, čo sa môže stať a brať to za veľmi pravdepodobné.

-nadmerné zovšeobecňovanie - vidieť všeobecný negatívny trend na základe jedinej udalosti.

-čiernobiele videnie - vidieť veci alebo udalosti binárnym štýlom všetko alebo nič.

-"čítanie myšlienok" - predpokladať, že vieme, čo si ľudia myslia bez toho, aby sme o tom mali dôkaz.

-nálepkovanie - pripisovanie všeobecných negatívnych znakov sebe alebo iným.

-negativizmus - takmer výlučné zameriavanie sa na negatívne stránky vecí.

-zľahčovanie pozitív - nevidieť alebo bagatelizovať pozitívne stránky záležitosti.

-obviňovanie - zameranie sa na niekoho iného ako zdroj vlastných negatívnych pocitov, odmietanie prijatia zodpovednosti.

Ich rozoznanie vo všeobecnosti vedie k zlepšeniu kritického myslenia a mentálneho zdravia.

3. Nepravda - My proti nim. Život je bojom medzi dobrými a zlými ľuďmi alebo ako sme kedysi spievali: "Kto nejde s nami, je proti nám."

Ľudská myseľ je predpripravená na kmeňový spôsob uvažovania. Vývin ľudstva je poznamenaný nielen príbehmi jednotlivcov konkurujúcich iným vo vlastnej skupine; je tiež príbehom skupín bojujúcich s inými skupinami - niekedy násilím, inokedy nie. Keď sa nám zapne kmeňové myslenie, tesnejšie sa privinieme k skupine, prijímame a bránime jej morálnu kultúru a prestávame myslieť za seba. Často sa stávame slepými a hluchými voči argumentom a informáciám, ktoré sa zdajú byť v rozpore s našim kmeňovým presvedčením. Takmer dokonalou ilustráciou takéhoto prístupu sú zápasy vo futbale ani nie tak u futbalistov ako skôr u fanúšikov. Z nedávnej minulosti klasický marxistický prístup o navzájom protikladných spoločenských skupinách či triedach, medzi ktorými prebieha neustály triedny boj.

 Byť pripraveným na kmeňovosť však neznamená, že musíme kmeňovým spôsobom aj žiť. Keď spoločenstvo uspeje v utlmení kmeňového správania svojich členov, vznikne väčší priestor, aby si jednotlivci mohli vybrať vlastný spôsob života; vznikne väčšia sloboda pre kreatívne prelínanie ľudí a myšlienok.

Tento príspevok je voľným pokračovaním článku Tri morálne kultúry ľudskej spoločnosti. - Anton Kovalčík - (blog.sme.sk)

Pokračovanie https://blog.sme.sk/antonkovalcik/spolocnost/len-aby-si-neublizil-a

Zdroj informácií: Lukianoff -Haidt: The Coddling of American Mind.

Skryť Zatvoriť reklamu