Kedysi som chodieval do anglických rafinérií na montáže. Na chvíľu som totiž podľahol naivnej ilúzii, že peniaze sa dajú zarobiť aj manuálnou prácou. Mali sme tam také rozkošné farebné denníčky, do ktorých sme si pred každou novou činnosťou museli zapísať, aké nebezpečenstvo nám hrozí, ako mu predísť a či nám už nehrozí. Napríklad som bol vonku na lešení a cez otvor vo veži som dával pozor na zváračov, ktorí pracovali vo vnútri. Čo by mi tam mohlo hroziť? Mohol by som zaspať. Šup s tým do denníčka! Ako tomu predísť? Budem sa občas prechádzať. Potom už nezaspím? Veru nie. Takto sofistikovane som odhalil nebezpečenstvo, ktoré mi hrozilo. Pri prechádzke po lešení sa však môžem potknúť a udrieť. Budem si teda dávať pozor. Potknem sa, keď budem pozorný? Ani bohovi! Keď prišiel bezpečák a prečítal si môj denníček, uznanlivo pokýval hlavou a odmenil ma poukážkou na tyčinku Mars, ktorú mi na obed dali v kantíne. Netrápilo ho, že počas vypisovania týchto hlúpostí som nedával pozor na chlapov vo veži.
Kamarát si do denníčku napísal, že pri vstupe do veže si na lešení odkladáme kabáty. Čo ak by o ne niekto zakopol? Nakreslil teda vkusný vešiačik (navrhol vyrobiť ho z kovu), ktorý by sa kdesi zavesil a kabáty by boli na ňom. Dostal 5-librovú poukážku do Tesca za iniciatívny prístup. Ďalší si všimol, že na jedálni vŕzgajú dvere. Čo ak by niekoho ten zvuk natoľko zaujal, že by stratil ostražitosť a zakopol by o prah? Navrhol teda, že treba namazať pánty. Bezpečáci sa išli zblázniť z toľkej zodpovednosti a starí anglickí bardi len ticho závideli, že ich na tak závažné nebezpečenstvo musel upozorniť Čech.
Nejaký čas som v Anglicku pracoval aj vo veľkosklade. Učili nás, ako dvíhať ťažký predmet, napríklad kartón piva. Poobzerám sa, či niekoho neohrozím, podrepnem s vystretým chrbtom a kartón nadvihnem, aby som odhadol jeho hmotnosť, znova vstanem a ešte raz sa poobzerám, či sa náhodou nezmenila situácia. Potom sa zohnem a kartón odnesiem. Raz som prekladal pár krabíc zemiakových lupienkov z jedného regálu do druhého. Pristavil sa u mňa shiftleader, že mi pomôže. Vytiahol z vrecka ochrané rukavice a s protišmykovou gumenou vrstvou, preložil tri dvojkilové krabice, ochranné rukavice odložil a s úsmevom odišiel šíriť dalej svoje posolstvo.
Z bezpečnosti práce, ktorej pilierom má byť pud sebazáchovy a snaha neublížiť iným, sa pomaly stáva teatrálny kolos, zamestnávajúci desaťtisíce fanatikov. V klimatizovanej kancelárii sa vášnivo hádajú o tom, či treba mať reflexnú vestu aj vo fajčiarni, či sa treba istiť lanom a postrojom vo výške nad 130 cm, alebo postačí 150, alebo či si pred vstupom na wc možno zložiť helmu a ľahkomyselne sa tak ohroziť nárazom do zárubne. Musím sa priznať, že som náchylný uveriť tomu, že tak je to správne. Len akýsi červík v mozgových závitoch mi našepkáva, že sa z nás stávajú nesamostatní dementi, ktorí by podľa starého dobrého Darwina mali pomaly ale isto vykapať.
Spomenul som si na Vrbovských víťazov a jedno z ich hesiel: Bezpečnosť práce je dôležitejšia ako práca samotná.
