Filipínskych voličov si slovenský filantrop znepriatelil najmä tým, že ich vyzýval k neúčasti vo voľbách. Na mítingu autoklampiarov v Manile doslova povedal: „Kto nevie, koho má voliť, alebo kto voliť nechce, moji milí filipínski robotníci, ten nech nevolí! Nech svojim diletantským rozhodnutím nekazí prirodzenosť výberu.“ Prítomných pozorovateľov OSN skoro porazilo. „Skoro ma porazilo, skoro ma porazilo!“ nechal sa počuť nórsky pozorovateľ v rozhovore pre Gemerské noviny.
Dovoľte, aby som objasnil Berkyho stanovisko. Nevyzýval k volebnej pasivite, ako to bolo mylne interpretované filipínskymi úradmi, vyzýval len k aktívnej neúčasti tých, ktorí v tom majú guľáš. („I ask those who have a gulash about it – do NOT vote!“ Manila Times, 13.4.2006) Berky je presvedčený, že nevolič napácha menšie škody ako ten, kto po štvorročnom nezáujme odvolí pod vplyvom dvoch-troch informácií začutých v krčme alebo na autobusovej zastávke v Liptovskej Osade. Preto ho aj vyhnali zo Slovenska, čo si budeme nahovárať. Na policajnom výsluchu Berky údajne povedal: „Nevoľte, ak neviete! Nehrajte s politikou ruskú ruletu!“ Podľa posledných informácií sa mu z manilského väzenia podarilo utiecť a ukrýva sa v prestrojení v tajnom útulku.
K návratu do normálneho života mu bránia najmä malé politické strany. „Hrášok mám rád, ale len ako prílohu,“ povedal Berky Jariabok, kým ešte pracoval ako kombajnista v Poľnohospodárskom družstve Sokol Hrnčiarska Ves. „Za hlavné jedlo si vyberiem to, čo ma nasýti.“ V dôvernom rozhovore v krčme na návsi v Muráni mi prezradil, ako to myslel: „Voľby nie sú na to, aby som vyjadroval sympatie. Voľby sú na to, aby som rozdelil moc.“
Nechápal som, ako to myslí. Pochopenie pre Berkyho myšlienky nikdy nepatrilo do širokého spektra mojich kvalít. Ale napríklad vypijem pivo za tri sekundy. Človek s takýmto darom nemusí chápať. Má iné poslanie.
„Myslím to tak, ty tupec, že za manželku si nevyberiem krásnu modelku z časopisu, ale ženu, ktorá sa ňou skutočne môže stať. Síce nie je tak krásna a bohatá, ale keď si ju vyberiem, tak mojou manželkou bude, zatiaľ čo tá modelka sa ňou nestane nikdy. Iba ak by motyka vystrelila.“
Spočiatku som aj chápal, ale tou motykou ma zmiatol. Radšej som to nechal tak a odišiel som z Muráňa autobusom do Revúcej. Dodnes neviem, prečo. Však tam nikoho nepoznám.
