Diskriminácia má dve polohy: trestuhodnú a prirodzenú. Porozprávajme sa najprv o tej, ktorú považujem za prirodzenú. V ČR sa podľa prieskumu Masarykovej univerzity v Brne 20% ľudí stretlo s vekovou diskrimináciou. Čo to je? Antidiskriminácia znamená, že ľudia s rovnakým nadaním a predpokladmi dostanú rovnaké príležitosti ku vzdelaniu a kariérnemu postupu, a to nezávisle na svojej spoločenskej štartovacej čiare. Senior už, bohužiaľ, nemá rovnaké predpoklady. Česť výnimkám, ale vo všeobecnosti platí, že 60-ročný pán sa nemôže s dobrým pocitom uchádzať o miesto v súkromnej bezpečnostnej službe, alebo v dynamickej mladej firme. Rovnako mladá, čerstvo vydatá žena, má prirodzene menšie šance získať miesto manažéra niekoľkoročného projektu. Pretože jedného dňa možno otehotnie a kto ju v rozbehnutom projekte nahradí? To nie je o schopnostiach, ale o pragmatických predpokladoch. Zneste ma pod čiernu zem, ale sú to ženy, kto rodí deti, sú to seniori, kto stráca dych, s tým sa nedá nič robiť. Viem, že to znie cynicky, ale príroda (v prenesenom význame aj súťaživý trh) sa zákonom zmeniť nedá. Implementácia takýchto neprirodzených príkazov do právneho systému by mohla mať za následok zníženie prosperity, de facto zníženie materských a dôchodcovských príspevkov. Bumerang ako prasa. Ak má byť antidiskriminačný zákon užitočný obetiam diskriminácie, musí byť férový a vymožiteľný. Ako povedal prezident Klaus, „zákony jsou určeny k tomu, aby přesně stanovily práva a povinnosti, nikoli k šíření osvěty.“
Rovnako mi príde neprirodzené zavedenie kvót pre ženy v politike. Je zlá žena vari lepšia ako dobrý muž? A vice versa? Majú sa vagína a penis stať kritériom pre vysoký post v štátnej správe? Asi som dnes vypil málo vína. Vagína a penis nie sú slová, o ktoré v mojom slovníku bežne zakopnete. Normálne som írečitejší.
Zdravotné postihnutie. Veľmi citlivá téma, ale – upáľte ma na hranici – môže vari zdravotne postihnutý človek konkurovať zdravému? Nech ich šance vyrovná štát (veď na to je), napríklad príspevkom pre zamestnávateľa. Navonok pozitívna diskriminácia, v skutočnosti len vyrovnanie šancí. Ak sa zamestnávateľovi ani potom zdravotne postihnutý nevyplatí, buď ide o miesto, ktoré kvôli svojmu postihu nezvládne, alebo štát zasiahol len pro forma. Poďme k trestuhodnej diskriminácii. Náboženstvo, sexuálna orientácia, rasa. Toto nemá vplyv na výkonnosť. Biely muž môže rovnako dobre učiť deti ako čierny muž, heterosexuálna žena môže byť rovnako dobrou primátorkou ako homosexuál, kresťan môže byť rovnakým murárom ako moslim. Sú u nás diskriminovaní, nemám klapky na očiach. Keby som sa narodil ako Dezider Jariabok, deviaty syn Berkyho Jariabka z Letanoviec, sedel by som teraz v lese v Slovenskom raji a s uspokojením odvetvolal zákonom chránený strom. S vyrovnávaním šancí pre nešťastne narodených ľudí máme stále problémy. Lenže na toto už zákony sú, aj na Slovensku, aj v Česku. Ak sú slabé, treba ich novelizovať. Ale nie je dôvod ich zastrešovať akousi pseudoeurópskou pózou, s odvolaním sa na implementáciu. S týmto pojmom som sa stretol už v osemdesiatych rokoch. Myslel som si, že sú to problémy s erekciou. Nebol som ďaleko od pravdy.
