Sumy, v ktorých dnes prikorytári rozkrádajú štát, sú podstatne zrozumiteľnejšie, ako bývali za Fica. Stačilo ubrať pár núl od konca a hneď vieme koľká bije. Kauza „platina" je čo do množstva peňazí pre štát približne rovnako bolestivá, ako bola kauza Martek Medical v roku 2008. Že neviete o čom hovorím? Nečudujte sa, milión eúr za Fica nebolo hodných článku na titulkách všetkých denníkov. Viete niečo o firme Katrim Stela a jej podiele na deblokácii ruského dlhu? Sotva. Stalo sa to za Fica a stálo nás to toľko peňazí ako prenájom budovy daniarov v Košiciach za súčasnej vlády. Voľajako sa nám za tejto vlády vrátila citlivosť na zločin.
Žiadna vláda nebude ideálna a už vôbec nebude bez lumpov a zlodejov. Nikdy a nikde. Ide len o to, či v nej lapaji budú veliť, alebo budú len trpení, alebo dokonca trestaní. To nie je legitimi... legitimá... mizácia..., boha, také debilné slovo, chcem povedať, že to neznamená, aby sme rezignovali na slušnosť, ale aby sme nerezignovali na svoju zodpovednosť a súdnosť vo voľbách. Nie je jedno, či najväčšia zlodejina vlády sa píše 1,2 milióna (platina), alebo 370 miliónov (rozdelenie emisií firmám). Nie je jedno ani to, či vláda korupčné prostredie priamo vytvára, alebo „len" zlyháva pri jeho efektívnom potlačovaní.
Áno, čakali sme od nich viac. Oni boli tí, ktorí mali do politiky vrátiť/priniesť (nehodiace sa škrtnite) slušnosť a zodpovednosť. Mali však príliš slabý mandát, príliš veľké témy a príliš náročných voličov. Aj obecní zastupitelia z mojich rodných Hrnčiarskych Zalužian (Džouzy, Džony, Pipíšik a spol.) by mali čo robiť v takej situácii.
Súťažná otázka na záver pre blížiace sa voľby: Kto má väčší potenciál na to, aby urobil viac dobrého ako zlého?
Účelom volieb nie je vyjadriť sympatie, ale rozdeliť moc. Vybrať to najlepšie, čo je v ponuke. Nie v predstavách, ale priamo na jedálnom lístku. A aj keď je ten môj rezeň už nahryznutý, starý a miestami slizký, vždy bude lepší, ako v trojobale a do zlatista vypražený prd.
