Ale inam smerujem. Keď to nepohne nami, teda voličmi štandardných a ako-tak demokratických strán, ako to môže pohnúť voličmi súčasnej koalície? Ako môžeme čakať od voličov Slotu, Fica alebo Mečiara, že zrazu začnú chápať? Kto si dnes myslí, že Slota je národniar, Fico socialista a Mečiar chlap z ľudu, ten sa nepochybne rozhoduje pomocou iného operačného systému, ako je rozum. Rozhoduje sa srdcom. Dobre to popísal Žitňanský v predvčerajšom SME. Nespoliehajme sa na to, že títo srdciari vymrú. Prd makový! Boli tu za Tisa, za komunistov, za Mečiara, sú tu aj dnes. Jednoducho, v istom veku alebo pri istom mentálnom vybavení človek prestane vnímať politiku racionálne (lebo je to náročné a vyžaduje si to komparatívne pozorovanie, analyzovanie, odstup a isté mentálne predpoklady) a začne ju vnímať emotívne. Láska, oddanosť a vernosť sú príjemné emócie. Ako človek dokáže odpustiť zločin vlastnému dieťaťu, dokáže to aj politikovi, keď sa do neho „zamiluje". Srdciari sú v každom štáte, nielen u nás. A všade si vyberajú to isté - pohodlnosť. Je ľahké voliť populistov - stačí prestať rozmýšľať. Voliť reči, nie skutky.
Ak uvažujem správne, čo z toho vyplýva? Že Fica dokáže poraziť len ten, kto bude schopný na seba naviazať city jeho voličov. Bude to pekne alebo silne vyzerajúci chlap, inteligentný, ale nie príliš, nebude ich zaťažovať číslami, ktorým nerozumejú, bude chváliť štát, ktorý milujú a nedovolí, aby ho iní očierňovali, nemusí sa bratať s Ficom, ale prejaví mu elementárnu úctu, aby tí prostoduchí ľudkovia nemali pocit zrady. V príhodnom čase si zanadáva na HZDS a vyzdvihne pri tom kontrolnú prácu Smeru, potom pokritizuje Smer a spomenie národ a Maticu, potom si zanadáva na SNS a povie, že Mečiar to o nich vravel už dávno. My budeme vedieť, že hrá na všetky strany, ale oni nie. Pretože oni neanalyzujú, nepremýšľajú, nepamätajú. Oni nebudú dbať na jeho skutky, len na reči.
Ale kto by to mohol byť? Kto by sa mohol stať tým obratným populistom, ktorý vyjde zprava a skončí vľavo, bez toho, že by opustil pravú stranu? Koho by sme nehodili cez palubu, keby pripustil, že Fico nie zločinec, len má iné názory na riadenie štátu? Potopili by sme každého, pretože my nie sme pragmatickí. Mali by sme problém rozpoznať, kedy je politik populista preto, lebo chce získať srdciarov a oslabiť túto zločineckú vládu a kedy preto, lebo je hajzeľ. A pritom je to jediná cesta. Ja viem, že Fica porazíme keď vybrakuje štát. Už nebude mať za ich lásku čím platiť. Potom nastúpi pravica so svojimi racionálnymi a nechutne vzdelanými politikmi (a sponzormi), potom sa zase vynorí nový parchant z ľudu a koleso dejín sa vráti. Zastaviť ho môže len totálna prestavba politickej scény. Čo tu máme dnes? Rozhádanú a ťažko čitateľnú pravicu, Maďarov, komunistickú pseudoľavicu a hulvátov. Potrebujeme lídra, ktorý dokáže stmeliť pravicu zrozumiteľným pragmatizmom, osloviť prostoduchých srdciarov populistickým talentom a slušných ľudí slušnosťou. Ktorý dokáže normálnych Maďarov vylákať z maďarstva a rozdeliť do prirodzených táborov pravice a ľavice. Dokáže to Dzurinda? Určite nie. Jeho obľúbenosť nedosahuje ani popularitu SDKÚ a pravicu skôr irituje ako spája. Keby odstúpil, so všetkým tým dobrým, čo už pre nás urobil a čo si ešte pamätáme, možno by SDKÚ takého človeka našla. Lenže to nám asi nehrozí. Sulík? Populistickú vložku predstavenia by zrejme zvládol, argumentačne je zdatný, ale nemá mandát na to, aby spojil a oslovil viac voličov, ako mu treba na vstup do parlamentu. Bútora? Šebej? Lipšic? Sú slušní, vzdelaní, zúfalo pravdovravní. Odchod na párok.
Nemám teraz na mysli žiadneho Gándhího, ktorého by milovali od Uble po Kúty, ale politika, ktorý by dokázal presvedčiť slovenských a maďarských pravičiarov, osloviť nevoličov a pritom by pre srdciarov nebol stelesnením diabla.
Nemáme. Dovidenia.
