Mal strelec z Devínskej Novej Vsi rasistický motív? Sotva. Vystrelil 140 nábojov, z toho len 24 na Rómov. Postrieľal svojich susedov, s ktorými mal sociálny problém, a potom pálil po každom, koho uvidel. Nedá sa povedať, že sa správal rasisticky. Policajt v Hurbanove mal pravdepodobne podobné motívy. Postrieľal ľudí, ktorí mu robili život ťažším. Len zhodou okolností boli v obidvoch prípadoch obeťami Rómovia. Rozhodne nemožno tvrdiť, že by etnicita obetí bola pre páchateľov prioritnou motiváciou. Niekto by mohol namietať, že páchatelia by voči bielym možno nepostupovali rovnako. Že by tam svoje mohol zohrať pocit, že sa to predsa len podarí vyriešiť zákonnou cestou. Štát je totiž navyknutý Rómom tolerovať (netrestať) istý level asociálneho správania, čo pri nahromadení môže u narušeného jednotlivca viesť ku skratom. Ak by sme však túto teóriu aj pripustili ako rasistickú motiváciu, ide skôr na vrub štátu, ako páchateľom. A okrem toho, koľkokrát sa už aj susedské spory medzi bielymi skončili vraždením?
Spoločnosť je nastavená na hľadanie rasizmu. Sliedi ako policajný pes, aby našla krivdu, páchanú na slabších. Je to dnes moderné. V roku 1993 obecný policajt v Klenovci popravil dvoch Rómov. Po jednom ich povyťahoval z osady do lesa, tam ich zastrelil. Bol by pokračoval, ale tretí mu ušiel a zalarmoval políciu. Obeťami boli notorickí kriminálnici, s ktorými si obecná polícia legálnou cestou nevedela dať rady. Páchateľ - policajt jedného dňa stratil rozum a pozabíjal ich. Vtedy okolo toho žiadna rasistická hystéria nebola, toto stráženie demokracie ešte nebolo témou dňa.
Dnes sme citlivejší. Jednak preto, že sme všeobecne citlivejší na zákon a poriadok, ako sme boli v roku 1993, jednak preto, že vtedy bolo rasistické násilie tak ojedinelé, že nikomu nenapadlo hľadať ho aj tam, kde nie je. No a bude za tým určite aj to, že v porovnaní s dneškom bol vtedy na Slovensku len mizerný zlomok ľudí, platených za identifikovanie rasizmu a porušovania práv menšín.
Prvým krokom k riešeniu problému bude nehľadať farby tam, kde nie sú a naučiť sa ich pomenovať tam, kde sú.
