Táraniny, táraniny, poviete si. Ja si vravím to isté, napriek tomu pokračujem v tomto vznešenom blúznení. Ponahámajme si fantáziu ešte viac a predstavme si, že by sa mzda poslancov neviazala na minimálnu mzdu pracujúcich (ktorá je aj tak len štatistickým mýtom, od slova mýtus, nie mýto), ale aj od HDP na hlavu a rozpočtového schodku. Keď máme napríklad schodok 7 percent a HDP na hlavu je 12 000 eúr, brali by povedzme dve tretiny HDP na hlavu mínus sedemnásobok priemernej mzdy (keď už ju tak majú radi:)). Ostalo by im nejakých 2 400 eúr (pri priemernej mzde 800 eúr). Ak by sa im podarilo stiahnuť schodok na tri percentá a zodvihnúť HDP na hlavu na 18 000 eúr, zarábali by naši poslanci sedem až osem tisíc eúr mesačne, v závislosti od aktuálnej priemernej mzdy. A boli by to zaslúžené peniaze. V štáte s takým rozpočtom a takým HDP by sme sa mali ako prasce v žite, svojich poslancov by sme milovali a administrátori na blogu.sme by mohli zrušiť kódex, lebo by tu nikto nenadával. (Iba ak sem-tam na Maďarov, Cigánov, Matoviča, Hlinu a Paris Hilton.)
Súc priamo naviazaní na hospodárenie štátu, boli by politici azda menej náchylní podporovať rozdávačnú a zlodejskú politiku kadejakých paficistov, lebo by vlastne ohrozovali svoj príjem. Na druhej strane, zodpovedným fiškálnym prístupom by si mohli prísť k pekným a zaslúženým peniazom, ktoré by ich neoberali o pokojný spánok. Myslíte si, že všelijakí tí štátni tajomníci od Harabina a iných hospodárov teraz pokojne spávajú? Prd makový, určite sa po nociach spotení budia a zožierajú sa výčitkami, či si tie odmeny zaslúžili, poťažne či sa nedalo ukradnúť ešte viac.
Tiež by takéto súťaživé prostredie mohlo prilákať do parlamentu viac fachmanov a menej lúzrov. Mali by sme sa lepšie aj oni, aj my. A aj malý Vavro Babarík, chudák, ktorý sa nám len nedávno narodil a už je na jeho hlavu vypísaný štátny dlh vo výške 6000 eúr. To je hádam ešte väčšie bremeno ako dedičný hriech!
