Všetky doterajšie snahy, ktorými sa štát, spoločnosť aj samotná rómska komunita snažili vyriešiť problém rómskych osád, sa minuli s účinkom. Niežeby nemali drobné, lokálne úspechy, ale nijako zásadne neovplyvnili podstatu problému, ktorým je zvrátiť, alebo aspoň zastaviť nárast populácie v cigánskych osadách a izolovaných štvrtiach na Slovensku.
Kým sa dostanem ďalej, zhrniem informácie, z ktorých vychádzam. Z roka na rok, možno zo dňa na deň, narastá počet ľudí v beznádejných osadách a klesá počet pracujúcich v ich okolí. Podiel rómskych detí medzi novonarodencami presahuje podiel Rómov v celkovej populácii, z čoho vyplýva čo? Že ich je z roka na rok viac priamou úmerou. (Zámerne nespomínam čísla a zdroje. Zle by sa to čítalo. Všetko je na nete.) Podľa prieskumu Úradu verejného zdravotníctva (SME, 23.júla), štvrtina respondentov nemá záujem o prácu. Skutočné číslo môže byť - a podľa mňa aj je - vyššie. Aký je výsledok? Rútime sa do sociálnej katastrofy, povedané slovami klasika, sme v riti. Snaha vyriešiť tento problém už dávno nie je nezištnou snahou o spravodlivú spoločnosť pre všetkých. Je to pud sebazáchovy.
Silácke reči o násilí alebo odopretí sociálnych dávok, sú len mlátením prázdnej slamy a stratou času. V kontexte s tým kedy a kde žijeme, je sociálne násilie - nech je nám, rasistom, táto predstava akokoľvek milá - nepriechodné. Nech sa na to pozerám z hociktorej strany, jediná schodná cesta je cesta pozitívnej diskriminácie. Prestať im hádzať ryby v podobe bytov a domov, ale im nahádzať udice v podobe dotovaných, aj keď často neefektívnych pracovných miest vo verejnej správe, štátnych lesoch, chránených dielňach, kdekoľvek. Každý pracujúci Cigán z osady má cenu zlata a musíme si ho hýčkať, aby neprestal. Každé dieťa, ktoré chodí do školy, si zaslúži našu pomoc a jeho rodičia hýčkanie. Doplácať, doplácať a doplácať. V momentálnych číslach je jedno, či budem doplácať na neefektívne pracovné miesto, alebo na sociálnu dávku. Perspektívne to však jedno nie je. Nádej, že vznikne motivačná skupina Rómov (umelcov, športovcov, remeselníkov, živnostníkov...) a u ostatných keď už nie pracovný návyk, tak aspoň zmiernený odpor k práci, stojí za to. Samozrejme, ruka v ruke s doplácaním musí prísť sociálny systém, ktorý nemotivuje k nezodpovednému plodeniu detí.
Keď si predstavím sám seba, že by som sa kedysi dávno narodil v cigánskej osade, nesedel by som teraz pri notebooku a nepísal tieto rasistické kydy. Vysedával by som na priedomku v osade v spoločnosti príbuzných a susedov, smiali by sme sa a zabávali a boli by sme šťastní. Prd makový by som sa staral o vaše peniaze a zaboha by sa mi nechcelo ísť doprosovať sa do vášho sveta o prácu, bývanie a rešpekt. Nevraviac o tom, že by som k práci zrejme cítil zdedený odpor, z bývania v bielom ghette by som mal strach. Sú tam šťastní, pozoroval som ich v tých osadách hodiny, kým som sa dokopal k tomuto článku. A nie je v našich právnych silách v nich tieto pocity zmeniť. Čo môžme urobiť, je dožadovať sa v mediálnom priestore efektívnych riešení s merateľnými výsledkami. Môžme vytvoriť spoločenskú objednávku - voličskú objednávku - na neférové, až socialistické zvýhodňovanie pracujúcich Rómov a rómskych rodičov školopovinných detí. Môžme vláde ukázať, že jej nebudeme zazlievať, ak týmto smerom pustí peniaze. Lebo inak nás prevalcujú.
Teraz idem na pár hodín do Richnavy. Rodinné veci. Je tam cigánska osada. Podľa miestnych pamätníkov sa za posledných 30 rokov niekoľkonásobne zväčšila rozlohou, aj počtom obyvateľov.
Prídavok (o 20.50): Aby sa zbytočne nemnožila diskusia, ešte dve-tri vety k článku:
1. Silácke reči o odopretí sociálnych dávok. Postaviť Cigánov pred "buď budeš pracovať, alebo umrieš od hladu", neznamená, že sa zavrú do svojich osád a v tichosti zomrú. Keďže pracovať nemajú kde (viď bod 2), situácia by vyústila do sociálnych nepokojov, krádeží a rabovaní, ktorých následkom by bolo obnovenie sociálnych dávok a boli by sme tam, kde sme.
2. Doplácať na neefektívne pracovné miesta. Vychádzam z predpokladu, že na slovenskom trhu práce nie je miesto pre cca. 250 000 nekvalifikovaných Rómov (strieľam od pása). Preto im treba pracovné miesta vytvoriť, aj keby to mala byť fraška. Pracovné návyky sa nedajú získať inak.
