Mottom celej práce Berkyho Jariabka je zúfalé vyznanie slovenského dôchodcu, ktoré uverejňujem v plnom znení: Zle sa žije. Ušetril som šestnásťtisíc za rok, ale musel som prestať fajčiť a piť. Keby som fajčil a chodil do krčmy, tak z dôchodku nemám nič. Na hovno takýto život. (Koniec citátu.)
Keď si to tak spätne čítam, tento citát nie je zo štúdie Berkyho Jariabka. Ten som si vyhrabal z pamäte, minulý rok som to počul v rodnej krčme v hladovej rimavskosobotskej doline. Ospravedlňujem sa čitateľom a vrátim sa radšej k traktátu kysuckého zvárača Berkyho Jariabka Boha, ale je nám ťažko, ktorý minulý týždeň zverejnil francúzsky list Le Figaro pod názvom Berky Jariabok: Détracteurs dénonçant le caractère intrusif. Ako píše kysucký zvárač Berky Jariabok, za komunistov si z výplaty kúpil 800 krabičiek marsiek, teraz len tristo. Síce mu vtedy jedna výplata vyšla na šesť riflí a teraz na vyše dvadsať, ale načo sú mi, pýta sa populárny kysucký zvárač a hneď si aj odpovedá: Na hovno!
Le Figaro ďalej píše, že nielen oblečenie, ale aj spotrebná elektronika, autá, ovocie a iné komodity boli v pomere k výške príjmu za komunistov drahšie, ako teraz. Kubánsky rybár Berky Jariabok sa v diskusii k tejto provokácii vo francúzskom denníku vyjadruje o „slovenskej národnej pamäti, ktorú si pre jej krátkosť väčšina Kubáncov mýli so životom Jiřího Wolkra.“
Naposledy sa vrátim k prejavu poslanca Berkyho Jariabka (Strana demokratickej ultrapravice, združujúca prešovských skinheadov a košických sústružníkov, ktorí pri práci prišli o ľavú ruku), ktorý predniesol vo svojom ostatnom vystúpení na pôde Roľníckeho družstva Bottovo: „Síce sme menej mali za komunistov, ale teraz sme chodobnejší.“
