Som Peter, študoval som film v Bratislave a Prahe a píšem hlavne o cestovaní a o mojich postrehoch zo života mimo Európy. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Január nie je môj najobľúbenejší mesiac v roku. Vonku je zima, tma a sneh, všetci sú zalezení doma a nikomu sa nič nechce robiť. Nie inak je tomu aj v Aténach, a preto som sa rozhodol tento čas využiť na výlet do teplých krajín – na Havaj. Veď keď už som tak blízko a kedy sa sem nabudúce dostanem.
Ešte pred Vianocami som podnikol výlet z mojej série spoznaj štáty USA a vybral som sa do New York City. Avšak k napísaniu tohto blogu som sa odhodlával celkom dlho, pretože mám pocit, že už všetci v NY boli a všetko videli a všetko bolo povedané a nie je veľmi o čom už písať, ale na druhú stranu som si hovoril, že by som nemal správu z tohto štátu vynechať, a tiež som dostal množstvo prijaní od čitateľov, že kedy bude ďalší blog. Tak tu je, trocha neskôr. Nech sa páči!
V minulom blogu som spomínal, že som sa vybral na dvojtýždňový roadtrip po štátoch v okolí Ohia. Navštívil som Michigan a Wisconsin a skončil som v Chicagu v štáte Illinois.
Spojené štáty nie sú len Ohio, a tak som sa rozhodol spoznať aj niektoré iné v okolí a využiť posledné jesenné dni na cestovanie po Michigane, Wisconsine, Illinois, Indiane a Kentucky. Celkom bohatý program na dva týždne. Však som aj najazdil 2700 míľ.
Tento týždeň sa niesol v Aténach v duchu Halloweenu. Aj keď formálne je Halloween až dnes, v Aténach majú tradíciu, že veľká halloweenska párty sa uskutočňuje vždy poslednú sobotu v mesiaci, čo bola práve tá minulá. A potom celý týždeň rôzne drobné aktivity, ktoré so sviatkami súvisia.
Minulý týždeň sa uskutočnil v Chicagu medzinárodný filmový festival. Bohužiaľ som tam nebol pozvaný ako hosť, aj keď nejaké slovenské filmy tam boli, ale moja poľská kamarátka Kasia a český kamarát Martin tam mali svoje dokumenty, a aj ich boli prezentovať osobne. Tak som si povedal, že to stojí za výlet do Chicaga a stretnúť opäť nejaké známe európske tváre.
Týždeň ubehol ako voda a aj keď sa možno z mojich blogov zdá, že sa v Aténach nič nedeje, tak tento týždeň to bolo inak. Niesol sa v duchu Homecomingu, čo je veľká akcia, na ktorú sa univerzita pripravovala niekoľko týždňov a spojila s ňou niekoľko eventov.
Za mesiac, čo som tu, som stihol už aj výlet – do Austinu v Texase. Konal sa tam Fantastic Film Fest, o ktorom mi už dávnejšie hovoril môj kamarát Andrew, ktorý tu mal pred časom svoj film. My sme tu mali v súťaži krátkych filmov náš film Pandy, ktorý bol uvádzaný spolu s austrálskym stredometrážnym filmom Wasteland Pandas. Musím sa poďakovať Matúšovi, že som mal možnosť za posledný rok navštíviť množstvo festivalov a teda aj tento v Texase. Všetci teda hovoria, že Austin nie je typický Texas a musím asi priznať, že na tom asi niečo bude...
Úvodom sa chcem poďakovať za krásne reakcie a povzbudivé slová za minulý blog. Námatkou vyberam z emailu čitateľky Veroniky: už dávno som sa tak nepobavila, bude aj pokračovanie? Aby som bol úprimný, zas až tak moc sa v mojom živote v Aténach nedeje, ale po týchto povzbudivých slovách som sa rozhodol napísať ďalšiu správu z toho, čo týždeň dal...
Nakoľko sa mi množili emaily ohľadne informácií o mojom pobyte v Aténach, rozhodol som sa odpovedať na ne takto verejne pre všetkých, ktorých to zaujíma. Určite mnohým, ktorí v Amerike žili alebo boli aspoň krátky čas, prídu niektoré moje postrehy samozrejmé, ale predsalen som si ich nemohol odpustiť. Ja som takúto skúsenosť predtým nemal a život v Južnej Amerike bol síce iný ako v Európe, ale nie až tak výrazne. Tak sa vopred ospravedlňujem ak sa budem zaoberať nepodstatnými detailami, ale pevne verím, že vás budú zaujímať.
