Mať bokovku je zdravé

Písmo: A- | A+

Vyskúšať nový šport je trochu ako začať nový vzťah. Dá sa nájsť toľko spoločných paralel: Nesmelé počiatočné oťukávanie, eufórie zo spoločných zážitkov, ponorky, dramatické konce. A všeličo iné.

Najskôr vás zoznámia kamaráti, alebo sa necháte zlákať atraktívnou fotkou na internete. Na prvé rande idete s napätím a očakávaniami. Občas je to láska na prvý pohľad, inokedy prúser, ktorý nechcete viac zažiť. Nasleduje spoznávanie plné nadšenia, ktoré neskôr prerastie do rutiny. A práve tu niekde sa rozhodne, či má vaše súžitie so športom budúcnosť alebo nie. Niektorí sú schopní udržiavať so športom-partnerom roky iba voľný, nezáväzný vzťah. Iní sa neustále rozchádzajú, aby sa o chvíľu znovu zblížili. Niektorí dokonca paktujú s viacerými súbežne! Avšak na rozdiel od skutočného spolužitia dvoch ľudí, v prípade športu nie je až taký problém zbaliť bokovku. Naopak, mať druhý kompenzačný šport býva prospešné. Ani rozchody zväčša nie sú také dramatické, hoci im občas predchádzajú vážne zranenia.

Keď som sa pred rokmi rozhodla, že začnem pravidelne športovať, kúpila som si tenisky vo výpredaji a začala som chodiť behať do lesoparku za sídliskom. Vyhovovalo mi, že nepotrebujem hodinovú prípravu, trénera, šatňu ani nič podobné a môžem vybehnúť, kedy a kde sa mi zachce. Som taká nenáročná partnerka, ktorá k harmonickému spolužitiu so športom nepotrebuje takmer nič, iba ak občasnú pauzu. Keď som sa však behu začala venovať intenzívnejšie, zistila som, že mu budem musieť začať zahýbať. Niežeby ma nudil. Behu je potrebné občas zahnúť preto, aby ste rozhýbali aj to svalstvo, ktoré pri behu nepoužívate (a že ho je dosť) a nezhumpľovali si kĺby a šľachy. A tak mám teraz doma prenajatú obojručnú činku, s ktorou párkrát týždenne navštevujem online hodiny vo fitku. Čiže, s jedným frajerom chodím von a druhého mám v spálni. Výhodné je aj to, že ak si s tým druhým prestanem rozumieť, činku vrátim a neostanú mi doma žiadne odvrhnuté ufňukané reminiscencie na ukončený vzťah. 

Mať doma prenajatú obojručnú činku z fitka je fajn. Zabaví sa celá rodina. Najmä vtedy, keď ju dvíham a deti mi idú akože pomáhať. K pohybom ako mŕtvy ťah, príťah či výtlak tak pripájam ďalší manéver s názvom striasanie detí z činky, pretože lámanie rekordov vo vzpieraní by som radšej nechala na iných. Minule si deti odpojili kotúče a postavili si z nich domček pre plyšového medvedíka. Je veľmi dobre, že máme plyšových medvedíkov a nie napríklad živého škrečka, ktorý by zrútenie strechy vyrobenej z posilňovacieho kotúča nemusel rozchodiť.

Uvažovala som, čím by som deti odlákala, a zrak mi padol na manželovu závesnú hrazdu. Je to jedna z tých vecí, ktoré si váš muž nevyhnutne potrebuje kúpiť na svoj bodybuilding, a potom ich nechá ležať v kúte tak dlho, až začnú splývať s interiérom ako kreslo, vešiak alebo orbitrek. A vy si poviete, dokelu, ten spálňový kút si už bez tej bezprizornej zaprášenej posilňovacej konštrukcie ani neviem predstaviť. Chytila som hrazdu a zavesila ju do vchodu do detskej izby. Miesta bolo dosť, pretože deti si pred nejakým časom vytrhli dvere a zlomili pánty. Kolotoče, poznáte to. Takže taraz nemajú súkromie, ale zato majú profi závesnú hrázdu. Pravda, pri neustálom zdvíhaní a snímaní detí hore a dolu z hrázdy sa často unavím viac ako oni, ale inak je to dobrá vec. Akurát stáť musíte vždy bokom od zaveseného dieťaťa, lebo inak sa môže stať, že dieťa ostane bezmocne visieť na hrázde a vy knokautovaný ležať na zemi rozmýšľajúc, či vám ešte drží slezina.

Šport, s ktorým koketujete, vás nemusí stáť veľa a nemusíte si kvôli nemu zapratať domácnosť. Ale môžete. Najmä ak ste muž. Napríklad ten môj má k športu celkom iný vzťah ako ja. Dôležitým kritériom je preňho nielen ona prízemná radosť z pohybu, ale aj to, aby pri jeho vykonávaní vyzeral v športovom úbore elegantne, aby mu poskytoval dávku adrenalínu, chlapskej súťaživosti a nemalú úlohu tiež zohráva istá prestíž. A tak pred rokmi, v tom istom čase, keď som si ja zaobstarávala svoje prvé akciové bežecké tenisky, sa môj muž rozhodol, že z neho bude šermiar. 

Keď sa v dospelosti rozhodnete vyskúšať svoj vysnívaný, ale pomerne ojedinelý šport, prípravná fáza je pomerne zdĺhavá. Najskôr si musíte pozisťovať pár vecí, dohodnúť sa s klubom na tréningovej príprave a úhrade členského, získať preukaz, ale predovšetkým: Vybrať a zaobstarať si výbavu. Toto je pre mnohých mužov úplne najobľúbenejšia fáza vzťahu so športom, akýsi vrchol, po preklenutí ktorého to už v mnohých prípadoch ide postupne dolu vodou.

Výbavu šermiara, ako iste tušíte, neodbavíte za pätnásť minút dvadsaťeurovým nákupom v interšporte. Potrebujete totiž nielen špeciálne tenisky, ale aj podkolienky, mundúr, kord, rukavicu, ak vám veľmi záleží na budúcom potomstve, tak zvážite aj suspenzor a rôzne ďalšie pomôcky. To všetko musíte vyhľadať, porovnať funkcionalitu v pomere s cenou, nechať odležať v hlave, kým uskutočníte finálny výber, a nakoniec s napätím očakávať doručenie. Ako partnerka budúceho šermiara máte nesmiernu radosť najmä z toho, keď vám do jednoizbového bytu váš nastávajúci víťazoslávne prinesie obrovskú šermiarsku prilbu, alebo, ako ju skromne nazývajú šermiari, masku. A kord, samozrejme. Alebo meč, ako som ho sarkasticky nazvala ja. V podstate sa ale nemôžete sťažovať, nakoniec, mohol si vybrať aj kanoe. 

Patriť k šermiarom na Slovensku má výhody. Šermiarskych klubov je tu ako šafranu a tak sa na každom tréningu stretávate so slovenskou špičkou. Ako keby ste si išli na svoj bežný tenisový tréning zapinkať, čo ja viem, s Cibulkovou. Treba povedať, že môj manžel vydržal pri šerme dlhšie, ako som sa domnievala v mojich najodvážnejších predpovediach. Očividne som sa mýlila v názore, že mu čoskoro začne liezť na nervy podávať športové výkony opancierovaný a okáblovaný, poslúchajúc pritom francúzske povely. Kto by to bol doňho povedal. Športu bol verný, a nepotreboval pauzy ako ja. Dokonca nemal ani bokovku. Na tréningy chodil rád, a čoskoro aj na turnaje. Po pár rokoch ho však, ako to už pri športe býva, pribrzdil príchod detí. A definitívnym klincom do žinenky bolo presťahovanie sa z hlavného mesta, ktoré nasledovalo o niečo neskôr. Vzťah na diaľku nefungoval. 

Po ukončení svojej kariéry sa žiadnemu športu nepodarilo nadchnúť môjho muža tak, ako kedysi šerm. A že dal šancu mnohým, o tom svedčí napríklad aj tá spomínaná závesná hrázda. Vlastne by sme si zo všetkého športového náčinia, ktoré doma máme, mohli zriadiť menšiu požičovňu. Dnes už nešermuje, ale občas v pozícii en garde bráni pred deťmi vstup do svojej pracovne, v ktorej rohu sa hrdo vyníma, okrem iného, obrovská šermiarska prilba.

Zo šermu môj muž v súčasných podmienkach presedlal na bicykel, a keď je u nás sneh, tak raz za dva roky na pár dní, vybehneme spolu na bežky. Dá sa povedať, že máme spoločnú frajerku. Vôbec to nie je na škodu. Naopak, Je to dobrý pocit, ísť v spoločnej stope, po trase, ktorú som vymyslela ja a na bežkách, ktoré starostlivo vybral on. Vtedy môžete zažiť onú vzácnu chvíľkovú eufóriu, že sa všetko tak nejako správne dopĺňa. V živote, a aj v pohybe.

Skryť Zatvoriť reklamu