Pre mňa bola návšteva Bulharska spojená predovšetkým s pripomienkami vlastného detstva. Juh Bulharska je oveľa "bulharskejší" ako sever, kde je cítiť silnejší vplyv západnej hotelovej kultúry. A to platí aj v jedlách.
Základom bulharskej kuchyne sú jednoznačne paradajky, papriky, slaný balkánsky syr (syrene) obvykle z kravského mlieka. Podobá sa trochu na Fetu ale je sypkejší, rozpadáva sa a má pikantnejšiu, silnejšiu chuť. Tak tieto tri ingrediencie sa nachádzali snáď v každom jedle. No okrem čokoládovej palacinky a vlastne aj tam ale o tom neskôr.
Typické slané raňajky môžete kúpiť v malých súkromných pekárničkách. V okolí nášho penziónu boli hneď tri. Slané pečivo je plnené už spomínaným syrene, rozdusenou zmesou paradajok a paprík ochutené cesnakom, alebo napríklad aj párkom. Všetko sa to balí do listového cesta podobného nášmu štrúdľovému, alebo gréckemu cestu filo, alebo sa bežne používa aj kysnuté cesto. Paradajka nesmie chýbať k žiadnemu jedlu a k raňajkám samozrejme slaný syr. Typická je aj suchá saláma obvykle z teľacieho mäsa (lukanka). Výborné sú aj čierne olivy naložené v slanom náleve.
Sladké raňajky dostanete v tej istej pekárni. Kysnuté cesto, ktoré pripomína páper, plnené čokoládou, vanilkovým pudingom, alebo len tak džemom a k tomu napríklad posypané nahrubo sezamom. Zvláštnosťou je Bulharské kyslé mlieko. Naozaj sa volá kyselo mľjako a vzdialene pripomína grécky jogurt. Je rovnako husté, ale chuť je trochu kyslejšia. Bežne sa podáva tak, že do neho nasypete lyžicu kryštálového cukru a zamiešate.
Keď už hovoríme o sladkých a slaných raňajkách, niečo o tom syrene v čokoládovej torte. Jasné, že je to prehnané. Pravdou však je, že sladko - slané kombinácie sú v bulharskej kuchyni veľmi rozšírené. Syrene sa tak môže ocitnúť napríklad na spodku v horúcom čaji, ktorý je poriadne osladený medom. Môžete ho zakusovať k sladkému červenému melónu. A najzaujímavejšou bola kombinácia, keď sa slané syrene dostalo do lekvárovej palacinky. Vyskúšal Macko a bol nadmieru spokojný.
Na obed sa podávajú najmä polievky a šaláty. Studený Tarator z uhorky, kyslého mlieka, cesnaku a kôpru sme u nás už varili. Originálne bulharské kyslé mlieko je veľmi osviežujúce a pripravuje sa z neho jeden zo základných nealkoholických nápojov Ajran. Je to vlastne kyslé mlieko zmiešané s minerálkou bez bubliniek a poriadne vychladené. Podávajú ho v každej bulharskej reštaurácii a miestni ho pijú na litre.
Keď poviete kuracia polievka, určite si predstavíte niečo iné ako toto. No napriek tomu je to kuracia polievka. Do vývaru sa pridáva na jemno nastrúhaná koreňová zelenina a... no samozrejme že dve z ingrediencií spomínané v úvode. Teda paprika a paradajka. Po dovarení sa do polievky vmieša ešte kyslé mlieko a pred podávaním sa okyslí citrónovou šťavou. Podrobný recept určite skúsim, nafotím a prinesiem. Ja som si spomenul na našu babičku, ktorá do nej vytláčala toho citrónu naozaj 'poriadne'.
Fazuľová polievka neobsahuje žiadne mäso ani slíže. Fazuľu v Bulharsku nenamáčajú. Varia ju spolu s cibuľou, koreňovou zeleninou, paradajkou a paprikou, kým fazuľa nie je celkom mäkká a ostatná zelenina nadobro rozvarená. Pridáva sa červená zápražka a zelená petržlenová vňať. Na obrázku je vidieť aj skvelý bulharský biely chlieb (pitka)
Základný bulharský šalát. Paradajka, paprika, uhorka a slaný syr. Šobský šalát. Naozaj ho netreba už nijako dochucovať. Slaný syr so zeleninou je skvelá kombinácia na horúci slnečný deň. Ja som ho jedol skoro stále. Každá zelenina sa obvykle posýpa slaným syrom. Takže v jedálnom lístku máte paradajky, alebo paradajky so syrene.
Pečené papriky. Použili sme ich už v takom množstve receptov, že pravidelní čitatelia o nich musia vedieť úplne všetko. Najčastejšie sú len poliate octom, potreté cesnakom a posypané kôprom. Každé ráno cestou na pláž sme si vychutnávali úžasnú vôňu pečených paprík. Rinula sa skoro z každého okna a z každej reštaurácie. A opäť som spomínal na detstvo a na babičku, ako na malom elektrickom variči v prednej záhrade piekla papriky, až voňala celá ulica.
Najdôležitejším jedlom dňa je pre Bulharov nepochybne večera. Ako snáď u všetkých južanských národov trvá dlho do noci a má množstvo chodov. Zelenina však jednoznačne hrá prím. Skvelé vyprážané tekvičky sme priniesli veľmi dávno a nájdete ich tu . Keď som ich zbadal na jedálnom lístku úplne ma to rozcitlivelo. Je to čistá chuť detstva a tento recept patrí k naším rodinným klenotom. A pečenú papriku plnenú slaným syrom, obalenú v trojobale a vypraženú (čuška bjurek) Macko varil v trochu inej úprave tiež. K tomu skvelý chlieb a srdce plesá.
Mäso či už v kuse, alebo mleté sa najčastejšie pripravuje na grile. Podlhovasté sú kebabčeta a okrúhle kjufteta. Je to čisté mäso bez chleba, rožkov, strúhanky a vajec. Poriadne vypracované so základným bulharským korením, čubrica a k tomu červená paprika, čierne korenie a soľ. V kjuftetach je navyše ešte aj cibuľa. Grilujú sa aj kusy mäsa, rezne z kuraťa, alebo bravčového posolené a posypané čubricou. V každej reštaurácii pripravujú aj celé kura na ražni. Môžete si objednať prepečenú polovičku kuraťa s chrumkavou kožou a k tomu hranolky.
Hranolky sú súčasťou skoro každého mäsového bulharského jedla. Dobre vidíte, že sú posypané slaným syrene a musím priznať, že to bolo skvelé. Lepšie ako kečup, alebo tatarka. Aj k takémuto jedlu si však Bulhar vždy vezme ešte kúsok chleba. V bulharských fastfúdoch (brzo jadene, brza zakuska) si môžete do veľkej žemle dať vložiť grilované mäso, zeleninu, slaný syr, zálievku s kyslého mlieka a cesnaku a porciu hranoliek. Jesť takýto burger je eskamotérsky čin.
A tu sa na nás usmieva bulharská musaka. Zemiaky, mleté mäso, paradajky papriky a kyslé mlieko pekne spolu zapečené. Vznikne úžasné šťavnaté jedlo, plné chuti z použitej zeleniny. Kyslé mlieko na tanieri skvele dopĺňa celkovú chuť, aj keď sa našim spolu dovolenkárom zdalo nevhodné.
A ďalšie z jedál, ktoré si nesiem už z detstva a ktoré ste mohli vidieť aj tu na blogu . Bravčové s kapustou. Na rozdiel od nášho receptu bolo mäso nie na kocky, ale na veľké kusy a použili oveľa viac paradajok. Všetko bolo úžasne šťavnaté a aj veľmi sýte.
V prímorskej krajine na jedálnom lístku nesmú chýbať ryby. Skvelé filety zapečené so zeleninou. Na spodku pekáčika pár zemiakov na nich ryba, navrchu samozrejme paradajky a papriky. Voňavé a letné.
V rýchlych občerstveniach podávajú aj celé maličké rybičky, dlhé tak okolo päť centimetrov, obalené v múke, fritované a posolené. Sú to také malé chrumkavé rybacie čipsy. Volajú ich caca.
K vrcholom jednoznačne patrili kavarmy. Bravčová, jahňacia, alebo kuracia. Kusy mäsa a všade prítomnej zeleniny, doplnené napríklad o hríbiky, zapečené v malých hlinených nádobách (džuvečeta). Na našom blogu sa určite objavia čoskoro. Dve novučičké džuvečeta totiž prežili cestu v lietadle, colníkov, aj manipuláciu s kufrom a už sa ne na tešíme. Môžete sa tešiť tiež.
Nájsť reštauráciu, v ktorej podávali skutočné bulharské jedlá, nebolo vôbec zložité. Po pravde stačilo sa vyhnúť miestam, kde sa skvel obrovský nápis.
MENU V ČESKÉM JAZYCE. PODÁVAME VÍDENSKÝ RÍZEK.
Ešte jedna chuť, ktorá sa pomaly vytráca. Nič sa nevyrovná vychladnutému hroznu, ktoré dozrievalo pod horúcim balkánskym slnkom. Voňavé, plné sladkej šťavy, ako z čias, keď sme ešte nepoznali slovo hypermarket. Po horúcom dni na terase za zvuku príboja a povievania večerného vetríku. Jednoducho raj.
Ochutnávanie Bulharska bolo pre mňa úžasným zážitkom. Samozrejme, že okrem jedla, sme ešte veľa plávali a rozprávali sa s domorodcami. Prechádzali sme sa a nasávali do seba to balkánske zvláštne čosi, čo nás vracalo do detstva a do mladosti a oživovalo to spomienky. Tie krásne aj tie boľavé, ale vždy úžasné.
Tak dnes asi dobrú chuť na záver nezaželám. Zaželám vám krásnu jeseň. Veď už pomaly klope na dvere.
O tom inom ochutnávaní Bulharska, o spomienkach a ľuďoch, o tom čo zostalo rovnaké a čo sa zmenilo, napíše čoskoro Macko.
Tak teda krásnu jeseň.
