Roman Daniel Baranek
Rast nenávisti voči LGBTI, alebo ako nám liberáli zavarili.
Dva mladé nevinné životy vyhasli. Potvrdená stará známa pravda o džbáne a vode.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Medveď mudruje
Roman Daniel Baranek
Vojna na Ukrajine nie je futbalový zápas, alebo môže zato Rachmaninov?
K tomuto, uznávam trochu nesúrodému textu som sa odhodlal po dlhšom sebaskúmaní...
Roman Daniel Baranek
Niekedy uprostred leta...
Vraciam sa zo Štiavnice. Posledný úsek cesty z Hlavnej stanice v Bratislave do Devínskej idem vlakom do Kútov. Pristúpi otec s malým asi osemročným synom. Chlapec ihneď upútal moju pozornosť. Upútal ju tým, čo z neho vyžarovalo...
Roman Daniel Baranek
Prečo sú tí LGBTI takí agresívni, alebo môžeme si za nepochopenie sami?
V názve tohto príspevku som pomenoval asi najčastejšie skloňovaný argument tých, ktorí nie sú naklonení snahám LGBTI občanov o rovnoprávnosť, ale aj tých, ktorí už možno cítia, že to čo sa tu deje, nie je správne a potrebujú uchlácholiť ten sebakritický hlas zvnútra... Výčitka smeruje samozrejme hlavne do radov aktivistov hnutia, ich spôsobu prejavu a sebavyjadrovania sa, ale je aj typickým protiargumentom voči všetkým LGBTI diskutujúcim a ich sympatizantom navštevujúcich elektronické diskusné fóra.
Roman Daniel Baranek
Medveď mudruje - Tri stručné odkazy
V krajine, kde je neprofesionalita tak neuveriteľne vypuklá na absolútnej väčšine miest až po tie najvyššie samozrejme nie je dôvod, aby sa tento trend vyhol politológom. Vyzerá to, že ešte aj po voľbách sú politológovia stále len súčasťou predvolebného boja, ktorého som sa pre vlastnú pohodu a zdravie rozhodol nezúčastniť. Tých pár správ, ktoré sa ku mne cez bariéru dostali, mi dalo za pravdu. Nebolo o čo stáť.
Roman Daniel Baranek
Pochod za život, alebo keď je 70.000 priveľa a zároveň primálo
Udalosti posledných týždňov boli dosť búrlivé a žiaľ opäť prispeli k ďalšej polarizácii spoločnosti, čo ma neteší. Zároveň sa mi akoby lepšie vyjasnili niektoré skutočnosti a na viac vecí sa pozerám v konkrétnejších aspektoch. S odstupom dní pozvoľna prichádzajú ďalšie signály, ktoré akoby chceli dať Pochodu za život iné civilnejšie dôvody. Ozývajú sa hlasy, ktoré tvdia, že tí ktorí nesúhlasia s prolife agendou nepochopili, prečo išlo do košických ulíc toľko ľudí a zároveň nepochopili úmysly organizátorov prolife pochodu. Čím ďalej, tým častejšie vnímam názory, že viacerí kritici tento pochod znevažujú...
Roman Daniel Baranek
Na Pride som išiel naštvaný, vrátil som sa povznesený a múdrejší...
Naštvaný? To je slabé slovo! Bol som do špiku kosti rozhorčený, roztrpčený a s pocitom, že všetko je márne, že cesty von snáď ani niet.Poznáte ako to býva s príslovečnou poslednou kvapkou? Keď je toho už veľa, keď si človek povie, že už toho bolo naozaj dosť, že už stačilo? Obvykle sa vtedy, sám neviem ako v našom vnútri aktivujú ďalšie systémy, ktoré sa postarajú o to, že sa naplní stará známa zásada: „Človek vydrží asi 3x viac, než si sám myslí a asi 10x viac, než si myslí jeho matka, že vydrží."
Roman Daniel Baranek
Ďalší Gay Pride? Ale áno, opäť prídeme!
Milí naši... Už dávno sme Vás takto neoslovili, však? Na našom medveďom blogu už dlho nevyšiel iný článok, okrem našich pravidelných kulinárskych variácií. A to napriek tomu, že v časoch minulých sme tu toho popísali naozaj dosť... Dosť na to, aby sme trochu osvetlili problematiku homosexuálov žijúcich na Slovensku, dosť osobných výpovedí dúfajúc vo vnímavé uši, ktoré by nás vypočuli. Ťažko môžeme porátať to množstvo zápalistých diskusných stretov, ktoré sme na pôde SME, ale aj v iných médiách absolvovali.
Roman Daniel Baranek
Medveď mudruje - Ľudia známi neznámi
Je to ako starý stokrát obohratý scenár. Vždy sa opakuje a vždy je rovnaký. Je o ľuďoch, ktorých stretávam a o tom, ako zasahujú do môjho života a rozsvecujú ho každou jednou minútou. Nikto predsa nie je ostrovom sám pre seba. Potichu si myslím, že taký samotný a opustený ostrov nedokáže ani žiť, možno len prežívať. A to je málo. Veľmi málo...
Roman Daniel Baranek
Dopadlo to dobre...
Rok 2010 jún. Parlamentné voľby dopadli dobre. Ostatne aj známka tri je dobrý... A presne tento pocit vo mne ostal aj mesiac po voľbách. Dopadlo to jednoducho dobre. Pravica vytvorila nejakú tú koalíciu, ktorá sa ako tak dohodla, následne vytvorili novú vládu a chystajú sa nejako vládnuť. Viete, ja sa v politike vôbec nevyznám, nikdy som sa politike nevenoval a ani som o politike nič nenapísal. A tento článok, nech už sa javí ako chce, tiež vlastne nebude o politike, aj keď ho tam zaradím. Bude o niečom inom. Bude o potrebách jednotlivcov, ktorí akoby opäť ťahali za kratší koniec...
Roman Daniel Baranek
Prečo pôjdem na Gay Pride
Brno, 1990 rok. Sedím na Úrade práce Mestského národného výboru a uchádzam sa o zamestnanie. Starší súdruh referent mi odporúča prácu operátora vstupných dát vo výpočtovom stredisku Pozemných stavieb Brno. Za skutočne smiešne peniaze (900 Kčs), ale s ubytovaním. Zobral som to. Chcel som totiž začať nový život. Ďaleko od neanonymity svojho rodného mesta, ďaleko od všetkých, ktorým som ublížil, ale aj od tých, čo ublížili mne. Mal som to pekne vymyslené. Preč od problémov a zároveň blízko našej spoločnosti. Spoločnosti gayov a lesbičiek, ktorí sa pravidelne stretávali v sklípku u Richarda, v hostincoch Korzo či Bellevue. Sklípek možno funguje dodnes...
Roman Daniel Baranek
Ruka s cukrom
Rok 1989. November. Sedím za kancelárskym stolom MsNV v mojom rodnom mestečku, kde som zamestnaný ako referent odboru Výstavby a územného plánovania. 21 ročný mladík, ktorý však už má za sebou dosť ťažké obdobie osobných problémov. Ešte trochu vyklepaný zo všetkého, čím som prešiel a túžiaci po pokoji. Miesto, na ktorom pracujem, je skutočne za pár ‚šupov', ale som rád, že som sa po prerušení a ako sa neskôr ukázalo aj definitívnom ukončení štúdia na VŠ dostal do slušného, vcelku príjemného prostredia a do dobrého kolektívu.
Roman Daniel Baranek
Nie...
„Nie, už to nebudem otvárať. Nestojí to za to. Iba veľa rečí, veľa prázdnej namlátenej slamy a žiadny efekt. Žiadny vývod. Len mnoho boja a málo skutočného precítenia." Takto nejako uvažujem, keď mám slabšiu chvíľu. A tie ja mám pomerne často, ostatne ako väčšina citliviek. „Do šľaka, musím niečo napísať. Jednoducho mi to nedá. Musím to napísať. Aspoň zo sebeckých dôvodov. Aby som mal aspoň pred sebou niečo ako čistý štít. Že som nebol ticho..." Môj drahý to má jednoduchšie, ako ja. On na to jednoducho kašle. S prehľadom a veľmi racionálne si povie, že to nemá žiadny význam, tak prečo by teda mal mrhať časom a energiou.
Roman Daniel Baranek
Milý homosexuál.
Musím sa priznať, že som dosť váhal, kým som sa rozhodol osloviť aj teba. Je notoricky stará známa pravda, že každý dobrý úmysel sa môže razom premeniť na niečo, čo sme nikdy nechceli. Ostatne cesta do pekla býva často dláždená tými najlepšími snahami a úmyslami, stačí len na chvíľu pozabudnúť, že druhá strana môže mať iné predstavy o dobrote, prípadne si myslí, že žiadnu pomoc nepotrebuje...
Roman Daniel Baranek
Milý kresťan.
Už dávnejšie som sa ti túžil prihovoriť. V poslednej dobe sme spolu nie vždy vychádzali. To už sa tak stáva, tak to na svete chodí. Rôzne názory, rôzne postoje a málo snahy nájsť niečo, čo by nás spájalo. Píšem ti hlavne preto, lebo sa ti chcem zdôveriť s jednou vecou. Chcem sa ti zdôveriť s tým, na čo veľmi často nie je priestor v diskusiách tu na blogu. Je veľmi ľahké nechať sa zlákať všeobecnou atmosférou diskusných príspevkov. Atmosférou búrlivou, plnou veľkých slov, jednoznačných a veru aj jednostranných vyjadrení, emocionálnych poryvov a osobných hodnotení.
Roman Daniel Baranek
Dobrý deň, súdruh Žinčica!
- Dobrý deň, súdruh Žinčica... Prepáčte, že ruším. Môžem?
Roman Daniel Baranek
Spomienka na letný Kiten. Sladká chuť s trpkou dochuťou.
Po absolvovaní letnej dovolenky v Bulharskom Kitene som sľúbil, že okrem článku o chutiach Bulharska prispejeme aj článkom zážitkovým a pocitovým. Mnohí z vás, ktorí fandíte nášmu medvediemu blogu viete, že obaja sme viazaní na Bulharsko aj inak, ako len jedlom a gastronómiou. Obaja máme s Bulharskom rodinné putá.
Roman Daniel Baranek
Čo ten odo mňa chce?
Prednedávnom som napísal článok o našom výlete do Viedne. Pointa článku spočívala v markantnej priepasti medzi úrovňou služieb poskytovaných u nás a vo Viedni. Sústredil som sa hlavne na osobný a profesionálny prístup ľudí v obchode a službách. Dnes by som sa s vami chcel podeliť s jedným svojim zážitkom s rokov 1992 – 94.
Roman Daniel Baranek
Lahodná chuť Viedne.
Minulú sobotu sme si spoločne s našou kamarádkou diskutérkou a našim nezameniteľným bradatým sprievodcom urobili veľmi príjemný výlet do Viedne. Nebudem sa rozpisovať o jednotlivých múzeách. V rámci môjho vnímania času a priestoru je úplná pasivita, s ktorou sa zvyčajne zverím do rúk každému, kto je schopný ma v neznámom prostredí niekam zaviesť dôvodom, že sa mi moje zážitky zlejú do jedného príjemného ‚chumľa‘. Z toho chumľa sa potom z času na čas na chvíľu vymotávajú jednotlivé fragmenty zážitkov, aby ma potešili a vzápätí sa nanovo vmotali do veselo rozkymácaného celku.
Roman Daniel Baranek
Medveď mudruje - fundamentálne otázky bytia
Najprv ma naštartoval tento Róbertov článok. Chcel som to tam pichnúť do diskusie tak ako napríklad Gabina. Lenže potom som sa rozkecal... Vlastne rozpísal a povedal som si, že toto vydá aj na článok. Niektoré otázky mi dali poriadne zabrať a niektoré odpovede mi boli jasné skôr, ako som vôbec začal písať. Jednoducho sa mi objavili v okamihu pred očami.
