Roman Daniel Baranek
Blúznenia politických hochštaplerov, alebo akože je to s tými sedemdesiatimi pohlaviami?
Na úvod upozorňujem, že sa jedná výlučne o moje postoje a že nereprezentujem žiadnu skupinu ani politickú stranu.
Miesto pre vašu tvorbu. Staňte sa súčasťou komunity
Som chlap odvedľa. Zoznam autorových rubrík: Zápisky medveďa, Skromní služobníci kníh, Varíme s medveďom, Medveď mudruje, Kapitolky z tanca a baletu, Neďeľná chvíľka poézie, Poviedka na Nedeľu, Súkromné, Nezaradené
Zápisky medveďa
Roman Daniel Baranek
„Terike, zober obed Rudimu!“
Moja mama je nadšenou rozprávačkou spomienok z detstva. Začne vždy rovnako: ‚Ja viem, že som to už rozprávala...‘
Roman Daniel Baranek
Oprášené predstavenie Rigoletto v SND, alebo príjemné prekvapenie na piatočný večer.
So súčasným naštudovaním opery Rigoletto v SND som sa včera večer stretol na pôde SND tretíkrát.
Roman Daniel Baranek
Slušný občan - statočný občan Adriana Marta
Ahoj Adriana Marta. Ešte z čias blogovania tu na Sme viem, že temer celá politika blogov sa viac menej točí okolo blogerov. Oni sú tí, ktorí idú s kožou na trh, oni sú tí takpovediac na rane.
Roman Daniel Baranek
Adriana Macháčová, Róbert Dyda: Vieme prví
Kúpil som si Nový čas. Nie že by som tam zrazu zbadal niečo, bez čoho by som doteraz nemohol existovať. Bola to čisto výskumná úloha. Po prečítaní knihy Vieme prví od autorskej dvojice Adriana Macháčová a Róbert Dyda, som bol vážne zvedavý, ako tie bulvárne noviny vlastne vyzerajú. Tak som si kúpil Nový čas. Prvýkrát v živote. A aj som ho celý prečítal.
Roman Daniel Baranek
Gay Pride Bratislava 2014? „Do frasa! Prídem!“
Pred časom som napísal článok s názvom Milý homosexuál Bolo to prirodzené pokračovanie článku Milý kresťan Nech už si obsah oboch článkov vyložil kto chcel, ako chcel, články boli o vzájomnom rešpekte a hľadaní spoločnej reči. V oboch článkoch som na jednej strane nabádal veriacich k tolerancii a pochopeniu, na druhej strane nabádal homosexuálnych občanov, hádajte k čomu? Nuž k tolerancii a pochopeniu. Písal som, že nestačí len kričať: “Ja chcem a chcem!“ Treba svojimi skutkami dokázať majorite, že sme plnoprávnymi občanmi tejto spoločnosti a že si diskrimináciu nezaslúžime...
Roman Daniel Baranek
Haló...
Haló, dobrý deň, môžem ho dostať k telefónu? Ahoj, to som ja. Tak čo? Kedy končíš? Máš poobednú? Alebo...?O piatej mám padla. Ale je tu hrozne teplo.OK tak po piatej, pri fontáne na Mierku. Z roboty si tam za minútku. Teším sa.Aj ja. Tak o piatej.
Roman Daniel Baranek
Bol som tam znova. Alebo nebol?
Každý dobrý manažér vie, že neporiadok sa vždy odstraňuje v dvoch krokoch. Len vtedy ak sú ukončené oba, dá sa povedať, že je upratané. Prvý je jasný. Upratať neporiadok. Druhý je už zložitejší, ale až pri jeho splnení sa vlastne ukáže, či manažér je skutočný manažér (pretože upratať vie aj upratovačka). Ten druhý krok je zabezpečiť, aby tento neporiadok už nikdy znovu nenastal. Vtedy je „misia" manažéra skutočne úspešná a on si zaslúži svoj plat.
Roman Daniel Baranek
Bol som tam
Áno bol som tam a bolo to... Veľké. Kričal som „Zlodeji do basy!" a „Gorila za mreže!" a „Máme vás dosť!" a spieval som hymnu a spolu s ďalšími tisíckami ľudí som prešiel k prezidentskému palácu a s tými istými ľuďmi som prerazil 100 metrovú imunitnú zátarasu a vyšiel až hore na parlamentné schody. Bolo to naozaj veľké.
Roman Daniel Baranek
Nedám ti! Ale srdce ma bolí...
Asi pred dvomi týždňami sme mali dlho pripravovanú inventúru v našom veľkoobchode. Ráno, ostatne ako každé ráno v pracovný deň, sadám do autobusu číslo 21, aby som vystúpil na Račianskom mýte. Sme uprostred inventúry, ktorá trvá približne týždeň a ja o šiestej ráno veľkým optimizmom, ani nadšením nehýrim...
Roman Daniel Baranek
Leto moje medvedie II - Tehelné pole
A boli prázdniny. Ráno sme vstávali skoro, veď škoda prepásť každú minútu. Mama už mala zbalenú svoju veľkú slnečnicovú tašku. V nej bolo všetko, čo treba dvom deťom na celý deň a vyrazili sme na Tehelné pole. Vždy sme sa uložili až celkom vzadu na veľkej lúke medzi topoľmi.
Roman Daniel Baranek
„Buch...buch...nič, buch...buch...nič, buch...buch...nič...
Takto. Takto mi bije. Buch...buch...a nič. Nepravidelne. Mám nepravidelný pulz!" Diagnóza vyrieknutá. Scéna dôverne známa, scéna pre niekoho humorná, pre zainteresovaných skôr tragikomická... Otec sedí v kresle a meria si tep. Niekedy celé hodiny. Skleslý pohľad zabodnutý do televízora, pohľad svedčiaci o úplnom ignorovaní socialistického vysielania jednej z dvoch existujúcich televíznych staníc. Pohľad, v ktorom čítať utrpenie, ale i rezignáciu a zmierenie sa so skutočnosťou, že lepšie už nebude.
Roman Daniel Baranek
Hrozivo nebezpečný splav blogerov a externistov
Štvrtý ročník blogerského splavu sa veľmi podobal na všetky ostatné. Skvelí ľudia, výborná nálada, nadštandardné športové výkony, dostatok alkoholických nápojov, grilovaného mäsa a nočných spevov a rozhovorov. Všetko by bolo v najlepšom poriadku, keby celú skupinu nezasiahol záhadný nový kmeň neznámeho druhu chrípky. No možno to nebola chrípka to vlastne nevieme. Síce sme mali v skupine aj kapacity z oblasti lekárstva, tie sa však chválili len tým, že dokážu mimoriadne elegantne zatláčať oči a majú aj certifikát na ohliadanie spoluobčanov. Vlastne ešte jeden člen nášho rozsiahleho tímu pracoval pri mamografe, ale to sme v ťaživej situácii nemohli nijako využiť.
Roman Daniel Baranek
Keď aj pohľad bolí...
Väčšinu roka 1991 som strávil ako nezamestnaný vo svojom rodnom meste. Pochádzam z mestečka v Stredoslovenskom kraji, ktoré má menej ako desaťtisíc obyvateľov. Bolo to obdobie života, ktoré rozhodne nepatrilo k moji
Roman Daniel Baranek
Súdružka G.
„A vy kde ste?“ ozval sa zúrivý vrešťavý hlas, ktorý sa zarezával do uší i kútov tmavej školskej chodby. „Okamžite do triedy!“ Chudá až vyziabnutá, nakrátko ostrihaná, šedivá stará dáma, prepadnutá v tvári s ostrým nosom, zlostne gúľa očami a vrieska a vrieska. K jej imidžu patril aj neodmysliteľný pach cigaretového dymu. Hulila jednu od druhej pokojne aj v triede a cigarety si pripaľovala starým vyštrbeným benzínovým zapaľovačom…
reklama
Roman Daniel Baranek
Keď sa Medveď s Mackom pohádajú
No tak to teda nie. Po štyroch rokoch sa po prvýkrát hádame a ty namiesto toho, aby si sa so mnou pekne hádal, otočíš sa mi otočíš riťou, zahlásil nasupene Medveď. Ja sa chcem ešte hádať.
Roman Daniel Baranek
Zima sa prezlieka
Možno sa zima dozvedela, že práve ona je časom tých najnoblesnejších plesov, najušľachtilejších bálov a najbláznivejších tancovačiek. Možno tak trochu závidela, že jej úlohou je byť stále len za nevestu. A možno ju to už nudilo, a tak sa začala prezliekať. Chvíľu je za daždivú jeseň, chvíľu za mladú jar, občas cez deň sa predvádza ako neskoré leto. Bláznivá zima na maškarnom plese. Každý deň môžeme hádať, za čo asi bude.
Roman Daniel Baranek
Deň ako každý druhý
Pamätné dni a medzinárodné dni a sviatky a dni pracovného pokoja a svetové dni. No tuším je ich ako maku. Vedeli ste o tom, že aj 13-ty január je svetovým dňom?
Roman Daniel Baranek
Zaviazať na mašličku.
Termíny. Sedenia. Mítingy. Rozbory. Kontrolné dni. Plány. Plnenia. Rokovania... Poznáte to? Viete o čom píšem? Také tie radosti dospelého života. Máme predsa zodpovednosť. Za seba. Za firmu. Za rodinu. Sme dospelí. Sme zodpovední. Máme jasnú predstavu, cieľ, potreby. A?
Roman Daniel Baranek
Medvedie XXXL
Medveď je XXXL. Vždy bol XXXL a vždy XXXL bude. Keď nebol ešte široký, bol aspoň poriadne dlhý. Mal dlhé prakticky všetko, ale najviac vadili ruky a nohy. Medzičasom som sa XXXL stal aj ja. Dnes je už dosť obchodov, ktoré nadmerné veľkosti ponúkajú. Napriek výrazne vyšším cenám sa aj medvede zaodejú. Nie vždy to však bolo tak.
