Existuje množstvo zeleninových aj mäsových džuvečov. Základná podstata spočíva v pomalšom vylúhovaní arómotvotnych a chuťotvornych látok pečením v rúre.
Medveď často spomína na svoju bulharskú babičku, ktorá celý džuveč nakrájala celkom jednoducho v rukách odkrajovaním a jednotlivé kúsky zeleniny aj mäsa jej padali do pripravenej nádoby, kým toho nebola veľká hora. Potom to všetko pomiešala, ochutila bylinkami a vňaťou a celkom pomaly piekla v rúre, kým z toho nevznikol skvelý aromatický džuveč.
Oproti musake je džuveč skôr dočervena z množstva mletej červenej sladkej papriky a nezalieva sa na záver zálievkou z rozšľahaných vajec, mlieka a syru. Buďto sa nepoužije zálievka vôbec (čo je najtypickejšie), alebo sa použijú len vajcia a syr.(tak to bude aj v mojom recepte) Ďalej je pre džuveč typické, že sa jednotlivé zložky nevrstvia, ale sa len jednoducho zamiešajú a pred zapečením sa používa najčastejšie surová zelenina, čo nám uľahčí prípravu.(neušetrí však čas).
Džuveč je ideálne jedlo pre všetkých, vegetariánov a dietárov už aj preto, lebo v receptúrach z knihy bulharských národných jedál som našiel prevažnú väčšinu bezmäsitých džuvečov a len malú časť mäsových.
Postupujeme presne, ako som uviedol vyššie.
Všetkú zelenina nakrájame na pomerne malé kúsky. V zelenine by nemali chýbať rajčiny, tekvica, lusky, zemiaky, zelená paprika, hrášok, no proste všetko, čo dom dal. Následne na troche oleja, alebo masti udusíme cibuľu do mäkka, do ktorej na konci dusenia primiešame väčšie mnostvo sladkej mletej papriky. Všetko pomiešame vo väščej nádobe na zapečenie. Dobre ochutíme čubricou, alebo saturejkou a osolíme. Posypeme nahusto petržlenovou, alebo zelenou vňaťou. A pomaly zapekáme. Z množstva šťavy, ktorú nám pustí zelenina, nám to bude krásne pomaly prebublávať. Ak máme suchšiu zeleninu, pomôžeme si pohárom teplej vody. Len opatrne premiešame.
Na záver, keď už sa šťava vstrebala a odparila môžeme, ale rozhodne nemusíme zalievať vajciami rozšľahanými so syrom. Častokrát práve v jednoduchosti je pôvab tohto jedla. Podávame s chlebom. Zemiaky sú v tomto jedle len ako jeden z druhov zeleniny a nedávame ich veľa.
Tak a prichádza čas na môj džuveč. A kedže sme sa s Medvedom rozhodli, že porušíme dietu, tak chceme mäso.
Čo budeme potrebovať:
1kg bravčového netučného mäsa (stehno, pliecko..), tri zelené papriky, tri rajčiny, tri zemiaky, tri strúčky cesnaku, jednu menšiu tekvicu, alebo cuketu, jednu cibuľu, petržlenovú, alebo zelerovú vňať, 6 vajec, 250g tvrdého syra (nemusí byt kaškaval), 100ml oleja, alebo masť, mletú sladkú papriku, čubricu,alebo saturejku a soľ. (..kto má rád vegetu, nech sa pači, ale nepreháňať!)
Mäso nakrájame na kocky. Cibuľu nakrájame tiež, dáme na olej podusiť, pridáme mäso a hneď ako sa zatiahne posolíme, pridáme roztlačený cesnak, podlejeme pohárom teplej vody a zakryté polhodinu dusíme. Na konci dusenia (stačí do polomäkka) pridáme poriadnu hrsť sladkej mletej papriky, zamiešame a odstavíme.
Všetkú zeleninu očistíme, ošúpeme (zemiaky, tekvicu) a nakrájame na menšie kúsky. Všetko vysypeme do pekáča a zelejeme poduseným mäsom aj so šťavou. Posolíme, zasypene čubricou, alebo saturejkou, ďalej zasypeme naozaj veľkým množstvom nasekanej vňate a premiešame.
Následne dáme do rúry piecť na strednom, až miernom stupni asi hodinu a pol, kým sa nám väčšina šťavy neodparí a nevstrebe. Potom rozšlaháme vajcia s nastrúhaným syrom. Ak je zálievka príliš hustá, prilejeme decko vody. Môžeme ju podlľa chuti osoliť a okoreniť čubricou. A opatrne po lyžiciach ponakladať na vrch voňavého, škvariaceho sa a už teraz všetky zmysly dráždiaceho džuveču.
Po 20 minútach až polhodinke dopekania, dosiahneme asi takýto výsledok:
Škoda, že posledný záber sa mi rosostril. Je možné, že to spôsobila para, vychádzajúca z čerstvo upečeného pokrmu.
Podávame s chlebom, alebo pečivom a môžeme si k jedlu pripraviť aj nejaký svieži letný šalát.
Dobrú chuť!
tenjeho
