Náš blog založil Danko 16.5.2006. Pôvodne začal Danko písať sám, ale skoro sa pripojil aj Roman. Uverejnili sme na ňom úhrnne 611 článkov, z toho článkov o varení 447. Koľko to bolo receptov, môžeme len odhadnúť, nakoľko v mnohých článkoch bolo receptov aj niekoľko. Najtriezvejší odhad určite presahuje 600 receptov.
Začali sme úplne diletantsky dokonca bez obrázkov, ale hneď ďalší recept obsahoval aj super vyobrazenia pomocou mobilu :). Od tohto momentu sme začali uvádzať recepty každú nedeľu. Bez výnimky. Ak náhodou nebol recept, urobili sme report z nejakej dovolenkovej destinácie súvisiaci s dobrotami, ktoré sme tam ochutnali, či článok priamo sa týkajúci varenia. Recepty vyšli vždy. Keď vypadol internet, skolaboval počítač, keď sme boli chorí, na dovolenke, dokonca aj vtedy, keď sa nám pokazil fotoaparát. Proste recept či článok o varení musel byť, aj keby fúriky z neba padali. Každú nedeľu presne o dvanástej s asi dvomi - tromi výnimkami, keď sa nám čas uverejnenia posunul o hodinu - dve z nejakých nepredvídateľných dôvodov. Najčastejšie z dôvodu výpadku pripojenia. To sme utekali do internetovej kaviarne. Či boli fotografované mobilom, alebo sme si konečne kúpili náš prvý fotoaparát a potom ďalší a ďalší fotoaparát. (Ukážky sú len náhodne vybrané.) Nikdy sme si nerobili ilúzie o kvalite našich fotografií, ale rozdiel bol predsa len viditeľný.
Ťahúňom blogu o varení bol vždy Danko. So zanovitou snahou uvádzal recepty aj vtedy, keď už toho mal Roman plné zuby a na polroka sa z blogu takpovediac odpojil. Ale písanie a varenie na blogu je droga s dlhotrvajúcim účinkom. Keď vás raz chytí, len tak ľahko vás nepustí. Tak sa aj Roman pomerne rýchlo vrátil k práci, len s tým rozdielom, že prestal písať jednotlivé texty. Ak aj recept navaril a nafotil, text k nemu napísal Danko. Stalo sa tak zhruba od tohto momentu.
Takže je v tejto chvíli jasné, že za existenciu blogu vlastne môže Danko. Nebyť jeho snahy a zanovitosti, už by sme dávno nevarili. Roman sa snažil všetky texty skorigovať, takže všetky gramatické a štylistické faux-paux , ktoré v textoch neobjavil, ostali v nich nadobro...
No a možno ešte jedna štatistická zaujímavosť. Najúspešnejší recept všetkých čias na blogu bol tento. Recept si rozkliklo neuveriteľných bezmála stotisíc čitateľov. Nikdy nebol vo výbere SME! (Tak čo, pomôžete mu k tej stotisícovej čítanosti? :)) A asi najmenej úspešný by mohol byť tento recept. A ako vidíte, reakcie pod ním boli napriek tomu skvelé.
Varením na blogu SME sme zažili veľa pekného a milého. A to ďaleko presahovalo reakcie z rádu tých horších. Nedá nám však nepodotknúť, že atmosféra na blogu sa v posledných zhruba dvoch rokoch zhoršila. Výrazne. Tolerancia a rešpekt k práci iného častokrát vystriedala netaktnosť a aj hrubosť. Čím častejšie sa začali naše recepty objavovať na titulnej stránke elektronického SME, tým sa stále viac množili hrubé a nesmierne hlúpe reakcie. Každý z nás dvoch sme sa s nimi vysporiadali po svojom. Danko so svojou nerozbitnou filozofiou, že s hlúposťou je zbytočné bojovať a Roman s filozofiou, že nad hlúposťou sa zvíťaziť nedá, ale aj tak s ňou treba bojovať. Tak to vidíte, až takýto sme odlišní. Žeby práve preto v našom vzťahu nebolo ani stopy po nude a fádnosti? :) Ale obaja sme si začali uvedomovať, že všetko má svoj koniec. Náš blog o varení mnohokrát naplnil naše očakávania a poskytol nám toľko radosti a uspokojenia, že v rámci zachovania pravej miery, zrejme už prišiel čas našu prácu ukončiť.
Obrovské poďakovanie patrí adminom blogu SME. Zato, že skutočne odviedli kopu dobrej práce častokrát bez kúska vďaky a s neustále sa sypajúcou kritikou na ich hlavy, ktorú museli ustáť. A veľká vďaka im patrí aj za obrovskú podporu našich kulinárskych, ale aj ostatných blogov. Fakt sme tú podporu cítili a to aj v časoch, keď sme sami neboli so všetkým spokojní a keď sa slniečko skrylo za mraky...
Milí naši čitatelia a podporovatelia. Ďakujeme Vám za obrovskú podporu a všetky tie slová chvály. Hrejivý pocit, ktorý z nich máme, nám už nik nevezme a na varenie tu na blogu SME budeme spomínať ešte mnoho a mnoho rokov. Sme presvedčení, že len to dobré ostáva a to horšie odplaví čas ako bezvýznamné a zbytočné. Ďakujeme vám zato, ako ste sa nás zastávali pred diskusnými trollmi a ako ste nás sústavne povzbudzovali do ďalšej práce. Bez vás by sme nevydržali pracovať na našich receptoch ani mesiac, nieto viac ako osem rokov. Ďakujeme za vaše priateľstvo. S viacerými z Vás sme sa zoznámili aj osobne a niektorí z Vás sú v súčasnosti naši najlepší priatelia.
No a v končenom dôsledku ďakujeme aj sebe. Za snahu, ktorú sme vynaložili a zato, že sme si prácou na blogu SME rozšírili naše kulinárske obzory, zvýšili štylistické či gramatické schopnosti a pisateľské zručnosti. Je pritom vlastne úplne jedno, čo si o nich myslia tí, ktorí už všetko vedia. Nikdy sme sa netransferovali do pozície kuchárov odborníkov či gastronomických guruov, náš cieľ bol pobaviť, inšpirovať a dozvedieť sa niečo nové.
Najviac sa tešíme asi nato, že skončí každotýždennvý tlak na vyhľadanie, vymyslenie, navarenie, nafotografovanie, spracovanie, popísanie a uverejnenie nového receptu a že už sa konečne budeme môcť vrátiť k mnohým starým receptom, ktoré nás vtedy nadchli a nemali sme čas a priestor znovu si ich navariť. Takže ak toto čítate v nedeľu, máme práve na obed baklažán v kaši.
Pozor! To že končíme s varením, nemá na svedomí nijaká politika, nijaké zmeny, cez ktoré prechádza SME a taktiež to neznamená, že na blog SME už ničím ďalším neprispejeme. Keď bude o čom, budeme prispievať do ďalších našich rubrík. Hibernovať necháme len rubriku Varíme s medveďom. Sporadicky sa Vám ozveme, nelúčime sa s celým blogom.
No a aby ste ani dnes nezostali bez receptu a aby ste na nás mohli spomínať ešte celý ďalší rok, pripravili sme pre vás štyri jednoduché recepty. Na každé ročné obdobie jeden. Tak poďme variť.
Jar - Prívarok s medvedím cesnakom
Medvedí cesnak je úžasná ingrediencia. Tých pár týždňov na jar, kedy ho môžeme použiť v kuchyni, ho mávame doma za igelitku.
Pred použitím ho očistíme, umyjeme a osušíme.
Skoro vo všetkých receptoch ho musíme nasekať a podusiť na oleji. Pridať trochu soli a strúčik cesnaku a je hotový. Takto pripravený medvedí cesnak je skvelý ako samostatné jedlo, ale môžeme ho použiť ako ingredienciu do ďalších receptov.
Na jednoduchý prípravok budeme potrebovať za misku poduseného medvedieho cesnaku, desať dekagramov masla, dve lyžice hladkej múky, liter smotany na varenie, soľ, nové korenie, citrónovú šťavu aj kôru a štipku muškátového orieška.
Z masla, múky a smotany na varenie uvaríme klasický bešamel. Podrobný popis je napríklad tu. Len nepridáme vajíčka. Namiesto nich šťavu z jedného citróna, soľ a koreniny. Do hotovej omáčky vmiešame podusený medvedí cesnak a máme hotovo.
Už len varené zemiaky, vajíčko na tvrdo a výborný jarný obed je na stole. My sa už jari nevieme dočkať...
Leto - Sicílska caponata
Recepty talianskej kuchyne nám asi najviac pripomínajú leto a slnko. Toto sicílske zeleninové jedlo nás absolútne dostalo.
Budeme potrebovať baklažán, stopkatý zeler, olivy, kapari, paradajky, cibuľu, píniové orechy, soľ, cukor a vínny ocot.
Baklažán umyjeme, nakrájame na kocky, nasolíme a necháme odpočívať.
Zeler nakrájame na menšie kúsky a uvaríme v jemne posolenej vode do mäkka.
Vo veľkej panvici dohneda upražíme cibuľu. Pridáme kapari, olivy, zeler a píniové oriešky. Všetko spolu poriadne popražíme a odložíme na teplé miesto.
Do rovnakej panvice pridáme ešte trocha olivového oleja a opražíme na ňom baklažán. Keď je baklažán sklovitý, pridáme nasekané paradajky.
Dusíme pokiaľ sa nevydusí všetka tekutina a baklažán aj paradajky celkom nezmäknú. Pridáme cibuľový základ, premiešame, prehrejeme a máme hotovo.
Voňavú caponatu môžeme podávať teplú alebo studenú. Vždy je výborná.
Najlepšie nám chutila na ogrilovanej ciabatte.
Leto ako z dovolenkového katalógu.
Jeseň - Tekvicový trifle
Trifle je anglický múčnik, do ktorého sa dá dať skoro všetko. My sme ako hlavnú zložku použili kráľovnú jesene, tekvicu. K nej si pridáme ešte hrsť hrozienok namočených v rume a mleté orechy.
Tekvicu ošúpeme, vyberieme semienka a nakrájame na malé kocky. Pečieme v rúre vyhriatej na dvesto stupňov asi dvadsať minút. Musí byť celkom mäkká.
Pridáme hrozienka, orechy a vidličkou premiešame. Nechceme z tekvice spraviť kašu, ale potrebujeme trochu narušiť tie pravidelné kocky. Ja to síce nepovažujem za dôležité, ale ak to potrebujete, oslaďte si zmes ešte medom.
Tak a základnú ingredienciu máme hotovú. K nej potrebujeme ešte kocku gaštanového pyré (to na obrázku je domáce), rozdrvené sušienky a krém. Krém pripravíme z dvoch vyšľahaných sľahačiek, ktoré pomiešame s pol kilogramom mascarpone, vanilkovou esenciou a cukrom.
Všetko navrstvíme do veľkej sklenenej misy a necháme v chladničke odležať.
My sme ešte povrch ozdobili namrvenými sušienkami a dekoráciou, ktorú sme vyrobili s nafarbenej poťahovej hmoty. Sladký dezert s ktorým sa dá prežiť aj upršaná jeseň.
Zima - Brazílska feijoada
Toto jedlo sme prvýkrát jedli u našej kamarátky, s ktorou sme sa zoznámili práve vďaka blogu. Dávno by sme na neho zabudli, keď nám ho nepripomenula relácia v televízii. Feijoada je podľa všetkého jedlo brazílskych otrokov. Potrebujeme na neho dve základné ingrediencie. Čiernu fazuľu a mäso. Čiernu fazuľu u nás zoženieme len veľmi ťažko, takže ju môžeme nahradiť tmavočervenou, alebo purpurovou. Čo sa týka mäsa, nepoužijeme žiadne príliš kvalitné. Najviac sa hodia údené bravčové rebrá, alebo koleno, hovädzie rebrá, bravčové nožičky, či pliecko.
Spolu potrebujeme pol kilogramu fazule a približne jeden a pol kilogramu mäsa. K tomu veľkú cibuľu, cesnak, jednu čili papričku a pol decilitra vínneho octu.
Jedlo okoreníme ešte čiernym korením, soľou a bobkovým listom.
Fazuľu, mäso, bobkový list, čierne korenie a čili papričku v hrnci zalejeme vodou. Privedieme k varu a všetko spolu varíme na miernom ohni.
Ak je to nutné, dolievame počas varenia vodu, ale dávame pozor, aby vody nebolo priveľa. Na konci by mal zostať pomerne hustý guláš.
Približne po dvoch hodinách je úplne hotové bravčové mäso. Vyberieme ho, vykostíme a dvoma vidličkami natrháme na menšie kusy.
Keď zmäkne hovädzie mäso urobíme s ním to isté.
Všetko mäso vrátime k fazuli a ďalej varíme na miernom ohni.
Nadrobno nakrájanú cibuľu opražíme dohneda. Pridáme na plátky nakrájaný cesnak a pražíme pokiaľ sa cesnak nerozvonia. Prilejeme pol decilitra vínneho octu a pridáme k fazuli.
Varíme všetko spolu ešte pár minút, podľa chuti ešte dosolíme, okoreníme, môžeme pridať čili a feijoada je hotová.
Podávame s ryžou a pomarančom. Keď necháme feijoádu vychladnúť, stuhne a zmení sa na úžasnú pomazánku, ktorá pripomína francúzky rillettes. Na krajci chleba s kusom cibule, je jednoducho skvelá. Sýte zemité jedlo zmierni aj mrazivú zimu.
Tak toto je rok v kuchyni. Želáme vám veselé Vianoce, krásny rok 2015, šťastný život a samozrejme dobrú chuť. A ešte raz vám za všetko ďakujeme!
Danko a Roman
