Naša rozlúčka z letom tak ako ju vidíte, je na sedem statočných porcií. Množstvo ingrediencií môžete zmenšiť, alebo nemusíte robiť všetky recepty a skúsiť len niektoré. Koniec koncov všetko sa dá pekne odložiť do chladničky a výborne to chutí aj studené.
Čo budeme potrebovať
Paprika (najlepšie zelená PCR-ku, ale dá sa použiť aj farebná hrubostenná), baklažány, asi 30 dkg orechov, biely jogurt, uhorka, cesnak, olivový olej, olej na smaženie, petržlenovú vňať, balsamikový ocot, soľ.
Ako si pripravíme plnené baklažány
Baklažány olúpeme a pozdĺžne nakrájame na asi centimetrové plátky. Nasolíme ich, necháme pol hodinu odstáť a potom ich v panvici vysmažíme na horúcom oleji z oboch strán do zlatova.
Baklažány vypijú pomerne dosť oleja, preto ich po vysmažení uložíme na papierové obrúsky, ktoré časť oleja vypijú.
Pripravíme si plnku do baklažánov. Orechy pomelieme na jemno, pridáme k nim roztlačený cesnak, na drobno nasekanú petržlenovú vňať a soľ. Prilejeme vriacu vodu a premiešame. Vody musí byť toľko, aby vznikla hustá kaša, takže prilievame a miešame postupne.
Každý kúsok baklažánu natrieme orechovou plnkou a zavinieme. Ak baklažán nie je dostatočne veľký na to, aby sme ho dokázali zavinúť, môžeme z neho krájať aj kolieska. Tie potom plníme tak, že z nich staviame veže. Koliesko baklažánu, lyžička plnky, koliesko baklažánu, lyžička plnky...Stačia tak tri až štyri poschodia.
Ako si pripravíme pečené papriky v marináde
Naši stáli čitatelia už to musia vedieť. Ale opakovanie je matkou múdrosti, tak poďme na to.
Papriky opečieme zo všetkých strán na suchej platni, kým koža nezhorí do čierna. Ukladáme ich do nádoby, ktorú priebežne udržiavame zakrytú. Horúce papriky sa v nej zdusia.
Necháme ich v prikrytej nádobe vychladnúť a potom ich ošúpeme. Koža ide dole celkom ľahko. Z balsamikového octu (nešetríme), olivového oleja, vody, soli a cesnaku pripravíme marinádu, ktorou papriky zalejeme. Ideálny pomer je ocot, olej a voda 0,5 : 1 : 1. Necháme poriadne odstáť.
Ako si pripravíme tzatziky
Uhorku očistíme, zbavíme jadierok a nastrúhame na hrubom strúhadle. Nasolíme ju a necháme odstáť, aby pustila vodu.
Pripravíme si odtečený jogurt. Na jeho prípravu musíme použiť naozajstný živý jogurt. Nízkotučné náhrady nefungujú a problémom by mohli byť aj niektoré druhy smotanových jogurtov. Jogurt by mal byť hustý a pevný už pri jeho otvorení. Nám sa najviac osvedčili dva typy. Štvorpercentný jogurt z Lidla a Bio jogurt z Billy.
Najprv si z čistej prírodnej tkaniny (použili sme kus čistej plienky) spravíme vačok. Všetky rohy zviažeme k sebe a celé to zavesíme nad dres, alebo nejakú nádobu, do ktorej môže odkvapkávať tekutina.
Lyžicou jogurt prenesieme do vrecka a necháme odstáť minimálne hodinu až dve. Tekutina odtečie, na záver môžeme ešte vrecko s jogurtom rukou postláčať, aby aj posledný zvyšok tekutiny odtiekol a po rozbalení sa na nás bude usmievať úžasná až skoro gumovitá hrudka vynikajúceho jogurtu. Ale my to vydržíme a v žiadnom prípade to nezblajzneme s orechmi a medom.
Nastrúhanú uhorku poriadne vyžmýkame v sitku, pridáme k odtečenému jogurtu spolu s cesnakom kôprom a soľou. Môžeme pridať aj lyžičku zmesi korenia na tzatziky.
Ako si pripravíme foccacciu (fokaču)
Ku všetkým tým dobrotám, bolo treba pripraviť aj nejakú prílohu. Z predkladaných návrhov to jednoznačne vyhral taliansky chlieb foccaccia. Foccaccia sa pripravuje na veľké množstvo spôsobov, ale na našu rozlúčku s letom, sme pripravili tento veľmi jednoduchý, ktorý máme od Jamieho Oliviera z jeho programu Šéfkuchár bez čapice.
Budeme potrebovať jeden kilogram polohrubej múky, kocku kvasníc, cukor, soľ, jeden a pol decilitra olivového oleja, hlavičku cesnaku a niekoľko vetvičiek čerstvého rozmarínu.
Do misy vysypeme múku a pridáme veľkú lyžicu soli. V menšej miske rozdrobíme kvasnice do šiestich decilitrov teplej vody s lyžičkou cukru a necháme vzísť.
Keď kvasnice bublinkujú, vylejeme ich do múky a v mise všetko spolu spojíme. Niekedy treba dodať ešte jeden deciliter teplej vody.
Spojenú múku a vodu s kvasnicami prenesieme z misy na pomúčený val a vymiesime cesto. Cesto je hotové, keď je hladké a pod rukami cítime ako buble a puká. Ale tých pätnásť minút by v zásade mohlo stačiť.
Cesto prenesieme späť do misy a prikryté necháme vykysnúť.
Do misky, alebo do mažiaru dáme asi pol hlavičky cesnaku, rozmarín a lyžičku soli a paličkou to všetko poriadne rozmlátime.
Potom všetko zalejeme olivovým olejom a necháme odstáť.
Cesto krásne nakyslo. Trvalo to približne hodinu.
Cesto prenesieme na čistý suchý plech a prstami ho roztlačíme od kraja po kraj aj do všetkých rohov. Na cesto vylejeme ochutený, cesnakovo rozmarínový olej aj s kúskami cesnaku a rozmarínu.
A znova použijeme naše prsty. Budeme ich zabodávať do cesta, až kým olej nie je rovnomerne vo všetkých priehlbinkách a škárach. Veľmi príjemná práca.
Foccacciu vložíme do vyhriatej rúry a necháme piecť 15 až 20 minút. Z hora musí byť krásne zlatavo hnedá a z dola nesmie byť pripálená.
Pre neoblomných mäsožravcov sme ešte upiekli kuracie krídelká. V pekáči sme ich nasolili, posypali červenou paprikou a čiernym korením. Rozhádzali sme po nich cesnakové strúčky a štvrtky citrónu, Podliali vodou a upiekli do chrumkava.
A tu už je stôl na rozlúčku s letom pripravený. Okrem všetkých popísaných receptov, tam vidíte aj misku s lutenicou. Recept nájdete tu. Keďže sme už nikde nezohnali voňavé paradajky a použiť iné by bolo zbytočné, pridali sme ju na rozlúčkový stôl.
Dobrú chuť.
A ešte malé PS na záver. Pri otváraní grilovacej sezóny sme doma, na grilovacej panvici pripravili obed len pre nás dvoch. Keď sa však na vrchole leta pripravuje vážna grilovačka, kde počet stravníkov počítame na desiatky, vyzerá len samotný nákup takto.
