Čo budeme potrebovať
Približne jeden kilogram zemiakov, vrecúško sójových rezancov, alebo kociek, dve papriky, dve paradajky, jednu väčšiu, alebo dve menšie cibule, cesnak (ako obvykle podľa chuti). Ďalej si pripravíme ešte pol decilitra sójovej omáčky, deciliter mlieka, poriadnu hrsť petržlenovej vňate, pol decilitra oleja, soľ, čierne korenie, červenú mletú papriku sladkú, rascu.

Najskôr si uvaríme sójové rezance. Vysypeme ich do hrnca, zalejeme vodou, pridáme sójovú omáčku, mlieko, soľ a privedieme k varu. Hneď odstavíme z ohňa a necháme odstáť aspoň pätnásť minút, kým celkom nezmäknú. (Vegáni môžu mlieko celkom vynechať, ale práve ono je tým malým tajomstvom, skoro nikto nikdy nespoznal, že toto jedlo je pripravené zo sóje)
Po zmäknutí rezance zlejeme a jemne vyžmýkame. A sú hotové na ďalšie použitie.

Počas doby v ktorej nám budú sójové rezance mäknúť, ošúpeme zemiaky a nakrájame ich na kocky. Rovnako nakrájame aj paradajky, papriku a cibuľu.

Veľký pekáč uložíme na najväčší horák sporáka, nalejeme do neho olej a necháme rozohriať. Do horúceho oleja vysypeme paradajky, papriky a cibuľu a urestujeme.
Pridáme čierne korenie, červenú papriku, rascu a dosť soli. Všetko premiešame a znova krátko povaríme. Už to začína voňať.
Prisypeme zmäknuté sójové rezance a zemiaky, posledný krát všetko poriadne premiešame, aby všade bolo všetko, prilejeme asi dva decilitre vody a naša práca skončila.

Pekáč šupneme do vyhriatej rúry a najmenej štyridsať minút máme 'fraj', až kým zemiaky celkom nezmäknú. Potom pridáme roztlačený cesnak a vrátime pekáč do rúry, aby sa všetko ešte jemne pripieklo a získalo chrumkavú pripečenú kôrku. Stačí asi pätnásť minút.

Hotové jedlo vyberieme a poriadne posypeme nasekanou petržlenovou vňaťou, premiešame a je hotovo.

Podávame s čalamádou, kyslými uhorkami, alebo akoukoľvek obľúbenou zeleninou, či zaváraninou. My sme našli nejaké zvyšky od prípravy boršču , a tak sme vyrobili jednoduchý zimný šalát z kapusty, mrkvy cibule a cvikly.
Všetko sme nakrájali, alebo nastrúhali na hrubom strúhadle.

Pomiešali dokopy a zaliali sladkokyslým nálevom z vody, soli, cukru a octu. Chuť zálievky treba namiešať podľa toho, ako to máme radi.

Toto jedlo patrí k naším najobľúbenejším. Je z toho druhu jedál, ktorých nikdy nie je uvarených priveľa. Jedli ho u nás aj významné návštevy a pamätám si na jedného vegetariána, ktorý sa veľmi ospravedlňoval, že on naozaj mäso jesť nemôže.
A malé tajomstvo na záver. Ak vás netrápi zdravá výživa, pridajte si 'tatarku' :).

Dobrú chuť.
