Takto to však naozaj vyzerá len na prvý pohľad. Mužské party v klasických baletoch vôbec nie sú nudné a jednoduché. Je to všetko set sakramentská drina. Energetický výdaj jedného priemerného baleťáka počas dvojhodinového predstavenia je porovnateľný s osemhodinovou šichtou v bani.
Muži pri tancovaní predvádzajú najmä veľké skoky, veľké piruety a luftúry. Pri skokoch je dôležitý takzvaný ballon. Je to pocit, akoby sa v hornom bode skoku tanečník na chvíľu zastavil a až potom pokračoval ďalej. Ak sa pozeráte na skutočného profíka, naozaj máte pocit, že na okamih prestala fungovať zemská príťažlivosť. Veľké piruety sú piruety s jednou nohou vysoko nad zemou, ktoré často končia zmenšením otvorenia a zrýchlením rotácie. Profík sa dokáže na jedno jediné odrazenie otočiť okolo svojej osi až osemkrát. Luftúry sú vlastne kombináciou skokov a piruet. Tanečník sa odrazí rovno do hora a v lufte začne rotovať a točí sa a letí a točí sa a letí...
A k tomuto všetkému treba ešte zastať aj tú už spomínanú špeditérsku prácu, nakoľko v klasickom balete muž netancuje sám, a tak sa musí postarať o svoju tanečnú partnerku.
Ak píšem o mužoch a balete, treba spomenúť ešte jedno veľmi dôležité meno. Marius Petipa otec klasického baletu. Narodil sa v roku 1818. Zdá sa to až neuveriteľné, ale všetky klasické balety sa až dodnes uvádzajú v jeho choreografii. Veru tak. Na plagátoch k stovkám klasických baletov sa aj dnes píše - Choreografia Marius Petipa. Labutie jazero, Spiaca krásavica, Korzár, a mnohé, mnohé ďalšie. V svojej dobe boli všetky tieto choreografie zapísané (v minulej časti sme si povedali, že v klasickom balete má každý prvok meno), a tak ich aj dnes všetky svetové divadlá uvádzajú v choreografii Mariusa Petipu.
Naozaj skvelých tanečníkov bolo v histórii baletu toľko, že vybrať tých pár, na ukážku mužského baletu bol skoro nadľudský výkon. Mnohé mená sú dokonca symbolmi napríklad Nurejev, alebo Barišnikov.
Mladý Michail Barišnikov tancuje Dona Quichotte v roku 1969
Viac ako tridsať rokov neskôr a jedinečný Carlos Acosta z Kuby. Aj tu môžete vidieť ako za ten čas technika tanca významne pokročila.
A do tretice. Tanečník s úžasnou klasickou technikou. Je až školsky presný. Až sa to zdá neuveriteľné a chce sa mi povedať. -Sakra, veď niekde musí spraviť chybu.- Nespraví. Absolútne dokonalý Roberto Bolle a tentoraz v nie klasickom kuse. Ukážka mierne zmodernizovanej klasickej techniky na hudbu Claude Debussyho Faunovo popoludnie. O tomto kuse si ešte niekedy napíšeme.
