A s podnikaním prichádza aj bohatstvo a s bohatstvom chuť na zábavu. Stredný stav žijúci v mestskej forme osídlenia si tiež žiada svoje kratochvíle. Navyše v centre záujmu renesančného myslenia je opäť človek a jeho telo. Kde je telo tam je pohyb, kde je pohyb tam je tanec.
Renesančný tanec vychádza z toho stredovekého kráčania a rozvíja ho len veľmi pomaly. Len krôčik po krôčiku. Lepšie povedané na začiatku je to ešte stále poriadna nuda, veď len posúďte
Na konci tohto obrodeneckého obdobia treba spomenúť kráľa, ktorý sa nachádza snáď v každej knihe o histórii baletu. Ľudovít XIV - Kráľ slnko. Hoci jeho pôsobenie by sa z hľadiska historických faktov dalo možno nazvať skôr fiaskom, pre rozvoj baletu urobil naozaj veľmi veľa. Zasa raz môžeme vidieť, že nič nie je biele, alebo čierne.
Ľudovít XIV bol podľa všetkého sebe stredný netolerantný patriarcha. Odignoroval vznikajúcu strednú vrstvu a jej potrebu stále viac spolurozhodovať v otázkach riadenia štátu. Zrušil dekrét o náboženskej slobode. Eliminoval vplyv pomerne bohatých hugenotov a viac menej ich postavil proti zákonu. Známy je jeho výrok „Štát som ja".
Ľudovít XIV dal postaviť svetoznámy a prekrásny Versailles, podporoval mnohých skvelých umelcov napríklad Moliéra. Sám vraj patril k vynikajúcim tanečníkom. Priviedol z Talianska umenie baletu do Francúzska a tým tak povediac položil technické základy a vážnosť tomuto druhu tanca. V balete sa dodnes používa práve francúzka terminológia, ktorá je prísna a počas rokov dodnes celkom nemenná.
O tanci, hudbe a umení, ale aj o politike na dvore Ľudovíta XIV existuje skvelý film L' Roi danse (Kráľ tancuje). Pozrite si dve ukážky z tohto filmu. Takto nejako v Európe začínal ten najgracióznejší, najkráľovskejší a najkonzervatívnejší druh tanca - balet.
