Do Európy pricestovala v roku 1899, začala tu nové tisícročie aj svoju búrlivú no krátku kariéru. Zahodila všetko, čo sa ako malá naučila na hodinách baletu. Špičky, sťahujúce korzety aj predpísané pózy rúk a nôh. Obliekla si ľahkú priesvitnú tuniku a inšpirovala sa prírodou. Pohybom morských vĺn, vetra, trávy vo vetre... Tancom chcela vyjadriť predovšetkým emócie a silu, ktorou ich prežívala.
Skákala, behala, divoko sa točila vo vírivých pohyboch. Švihala do všetkých strán rukami aj nohami. Alebo len celkom pokojne kreslila rukami do vzduchu zložité ornamenty.
Naozaj začala čosi nevídané. Netancuj telom, tancuj svojou dušou. Netancuj žiadnu techniku, tancuj svoje pocity, lásku, smútok, radosť.
V roku 1913 tancuje svoje prvé veľké predstavenie v Paríži a stáva sa súčasťou parížskej smotánky. Miluje umelcov, sochárov, básnikov a stáva sa ich inšpiráciou a sama sa nimi inšpiruje.
Je očarená sovietskou revolúciou a Sergejom Jeseninom a v roku 1922 odchádza vystupovať do Moskvy. Cíti akúsi spriaznenosť s novou dobou a novým usporiadaním sveta, ktorý podobne ako ona, zahodil všetko staré. Traduje sa historka, ako pri vystúpení pred sovietskymi mužikmi vo vytržení stratila krvavočervenú tógu a tancovala na internacionálu temer nahá. Takéto extravagancie nakoniec ukončia jej pôsobenie v socialistickom Rusku a odchádza späť na západ.
Neskôr zakladá tenečné školy. Chce pomocou tanca dosiahnuť, aby sa ženy oslobodili, aby vyjadrovali pocity a emócie. Jej tanečný smer sa vyučuje dodnes ako Dankenizmus. Inšpirovaný prírodou a starovekom je často založený na improvizácii, ktorá vychádza zvnútra tanečnice.
Počas svojho života striedala milencov aj milenky, žila divoko a umrela podobne. V roku 1927 ako 50 ročná, zaškrtená vlastným šálom, ktorý sa namotal na zadnú nápravu auta, v ktorom sa viezla.
Nájsť video s tancom Isadory sa ukázalo ako nemožné. A nájsť niečo, čo by ukazovalo čistý Dankenizmus, bolo tiež náročné. Jej techniku pohybu (nie tanca :)) preberajú často školené tanečnice, ktoré sa nedokážu ubrániť tým dokonale dopnutým špičkám a klasickým pózam rúk. Ale podarilo sa:
Jej prínos je jedinečný. V skutočnosti je prvá významná umelkyňa, ktorá sa postavila na javisko bez predvádzania tanečnej techniky a ustála toto svoje rozhodnutie víťazne. Prezývka matka moderného tanca jej patrí právom.
