Vždy to bolo s veľkými časovými odstupmi. Prvýkrát priamo v deň premiéry v 2013 roku, druhýkrát v 2018 roku a tretíkrát to bolo včera.
Milí moji, ja nie som odborník na operu. Preto nedokážem písať sofistikované kritiky. A vlastne ani nechcem. Ja len operu ľúbim. :) Je to moja mnohoročná láska platonická. Kamoška aj do chvíľ, keď mi nie vždy slnko svieti. Preto mi v posledných rokoch prišlo ako smutné, keď sa nám opera SND začala prepadávať kamsi, kam sme nechceli. Tak a dosť! Viac už ani slovíčko kritiky.
Lebo...zdá sa, že už svitá na lepšie časy. A najlepšie sa to prejaví práve na operných kusoch, ktoré už majú nejaké tie rôčky za sebou. A jedným z nich je práve Rigoletto.
Nuž priznám sa, že som do budovy SND vchádzal s istými obavami. Tie sa však veľmi rýchlo rozplynuli od prakticky prvých tónov. Orchester, účinkujúci, všetko dobre pripravené a v rovnováhe. Predstavenie si udržalo náboj, čo žiaľ práve pri starších kusoch, nebýva vždy pravidlom.
Jednotliví účinkujúci podali vyvážené výkony. Špeciálne štvorica hlavných arbitrov Vojvoda (Aleš Briscein), Rigoletto (Dušan Čapkovič), Gilda (Mariana Sajko) a Sparafucile (Peter Mikuláš) to spolu veľmi dobre rozohrali, nič tam neprekážalo, takže človek sa mohol naplno ponoriť do predstavenia a užívať si hudbu, spev a celkový dej. Samozrejme každý milovník opery má od výkonov jednotlivých arbitrov svoje osobité očakávania. Jednoducho každému sa páči niečo iné.
Rád by som vyzdvihol výkon Dušana Čapkoviča, ktorý bol presne, ako som na neho zvyknutý. Koncentrovaný, vyvážený, naplno spoľahlivý. A je vidieť, že aj publikum už si to jasne uvedomuje. Dušan Čapkovič stal sa pre mňa zárukou profesionality, úrovne a to aj vtedy, keď už samotné predstavenie obzvlášť starších produkcií vykazujú, povedzme to, isté známky opotrebovanosti. :)
Tak šup šup, Bratislava a okolie! Zajtra 27.11. o 19.00 hodine v Novej budove SND sála opery a baletu. Oplatí sa trochu relaxu a kultúrneho vyžitia.
Roman Dulgerov
