
Podrobne sa rozpisovať o tom, čo všetko som zistil, naozaj nemá význam, a tak len niekoľko jednoduchých zistení.
V celých novinách som nenašiel jedinú informáciu, ktorú by som potreboval, ktorá by mi nejako pomohla, ktorá by ma akokoľvek obohatila a ktorá by bola naozaj zaujímavá.
V jedinom vydaní tohto denníka sa nachádzalo spolu 23 nadpisov s výkričníkom na konci. Včetne mierne tupého „zábavného“ testu.
Najobľúbenejšie slovo je jednoznačne „šokujúce“, samozrejme s výkričníkom!
Otáznikmi sa v redakcii viditeľne šetrí. Len šesť?
Myslím, že stačilo. Venujme sa radšej knihe „Vieme prví“. Jeden z jej autorov má osobnú skúsenosť s prácou v redakcii bulvárneho denníka. Takže hoci sú dej, postavy a názvy vymyslené, systém fungovania takejto reakcie je odpozorovaný pomerne presne. Verím tomu viac práve potom, čo som si ten denník kúpil.
Kniha sa mi čítala naozaj výborne. Postavy v nej sú živé, uveriteľné a neumelé. Napríklad ich slovník. Autori ich nechali, aby používali súčasný, nie vždy celkom spisovný slovník, pretože koniec koncov tak sa bežne vyjadruje skoro každý z nás. Robia chyby, tak ako ich robí každý z nás, sú nedokonalí a práve preto takí skutoční. Mimochodom v knihe je vedľajšia postava, na ktorú som vyložene vždy čakal. Skvele napísaná Helena ma očarila. Držal som jej palce asi viac ako hlavným hrdinom.
Dá sa vôbec o bulvárnom braku napísať dobrá kniha? Dá! Autorom sa to podarilo a kniha „Vieme prví“ je nie len dobre napísaná a skvelo sa číta, ale som presvedčený, že čítať ju má zmysel. Iný ako len oddych a zábavu. Možno vás dokonca poriadne nahnevá. Ale možno prídete na to, že všetky tie články s výkričníkmi v nadpisoch, sú vo vašom živote zbytočné. A vlastne vám škodia.
Systém fungovania bulvárnej tlače je systém, ktorý lavíruje na hrane zákona, slušnosti aj ľudskosti. Všetko sa podriaďuje výške nákladu a remitendy. Urobí čokoľvek pre to, aby pritiahla a udržala svojho čitateľa. Pokojne doženie známu speváčku k sebevražde. Preto som si síce bulvár kúpil prvýkrát v živote, ale aj posledný. Myslím, že ak toto je smer, kam sa práca bulvárnej tlače, nie len že ju nechcem čítať. Nechcem ju ani mať v svojej blízkosti.
Adriana Macháčová a Róbert Dyda, pre mňa to bola skvelá poctivá spisovateľská práca a zo srdca ďakujem za dobré čítanie. Knihu určite odporúčam všetkým.
Jediným cieľom žurnalistiky má byť služba. Novinová tlač má veľkú moc, ale tak ako nespútané prúdy zaplavujú celé kraje a pustošia úrodu, tak neskrotené pero slúži len zmaru.
Mahátma Gándhí