Ako medveď dobré správy videl.

Najprv sme stretli kolegyňu a tá sa hneď vytasila s novou fotkou ich nového psa, že
- Šéfe ah náš nový pes (Veľký chlpatý skoro ako medveď)
- Jeej tak už ho máte doma? No ale veď je rovnaký ako ten pred tým, že?
- Je len tento nemá kupírované uši...
To je dobre myslím si načo psíkov trápiť. Ale kolegyňa hneď pokračuje
- ...lebo sa to nesmie.
- Počkajte to akože psom sa už nesmú kupírovať uši? O tom som nevedel to je akože zakázané? To akože všetkým alebo len tomuto plemenu?
- Všetkým, je to jednoducho zakázané, ste to nevedeli?
- Nvedel
Asi si hovoríte - A čo ten medveď zobudil sa zo zimného spánku či čo?. No ja som to naozaj nevedel a príde mi to ako dobrá správa. Ľudia sa dohodli a prestali psom baštrngovať s ušami. No ak ste o tom nevedeli nič, rovnako ako ja. Nie je to super?

Potom sme už nakúpili a čakali na autobus domov a keď prišiel tak bocian s plagátiku mi oznámil. MÁME ROVNAKÝ CIEĽ. Ja som sa chcel najprv akože načertiť, ale potom som sa zamyslel... čo bude zjtra? A čo potom? A čo nakoniec? A aký bude koniec? A kedy? A bude vôbec koniec? A viete čo je to pravda. Druhá dobrá správa. Všetci máme rovnaký cieľ, len cetsta k nemu je každá iná. A cieľom je cesta.

No a nakoniec sa stalo niečo čomu nemôžem uveriť. Vážne, zrazu si to proti mne na ceste štráduje a usmieva sa, nie na mňa ale na svet a je to JEJ OTEC. Ja sem neviem dať také tie odkazy, do kelu, aby ste akože len klikli a hneď videli ktorú ju mám na mysli. Ale je to presne tá, o ktorej som písal včera a...Skoro som sa zabudol nadýcnuť. Skoro som zabudol dýchať. No tak nieje toto dobrá správa - usmiaty otec?

Čo ma ešte dnes čaká....