Naša mamina nás kŕmila úžasnými receptami babičiek a prababičiek zo všetkých svetových strán a dokázala ich tak nejako liberálne spojiť do úžasných obedov a večerí.
Naša mamina bola asi jedna z najliberálnejších ľudí akých som v živote poznal. A nielen v kuchyni. Mohla by sa od nej učiť aj pani Černá.
Keď dospela k názoru, že som už pripravený (približne v 14 rokoch) strčila mi do ruky Mňačka so slovami: "Čítaj, je to dôležité." Doteraz si pamätám ako som pochopil, že svetlé zajtrajšky asi nie sú až také žiarivé. Doteraz si pamätám: "Ľudia zmilujte sa, hoďte aspoň odrobinku lásky!"
Starší pochopili a mladším kratšie vysvetlenie.
Bol hlboký socializmus a niektoré umelecké diela boli zakázané, hovorilo sa tomu "na indexe". Pre ešte lepšie priblíženie. Umelecké diela na indexe boli asi ako dnes marihuana. Stačilo ich vlastniť a dopustili ste sa trestného činu. O používaní a rozširovaní ani nehovorím.
A potom o málo neskôr. Hoci sama nebola vychovaná ako veriaca, znovu prišla s knihou Biblické príbehy s tým, že sám sa rozhodni či ti to niečo hovorí, alebo nie. A pre istotu, ak by som sa rozhodol, že mi to niečo hovorí, priložila aj Bibliu. Ja dodnes nepochopím, kde ju vzala.
Znova by som mohol vysvetliť pre mladších, že Biblia bola so všetkých indexových kníh najindexovanejšia. Nedala sa kúpiť ani pod pultom, pretože ju nikto v žiadnom normálnom náklade nevydal.
A potom vo veku búriacich sa hormónov, keď sme všetci tajne čítali Millerov Obratník raka. Aké to len bolo vzrušujúce. Ja som si nemusel knihu schovávať pod čabrak. Mohol som ju pokojne vyložiť na stolík pri posteli. Keď si z nej mama prečítala prvé stránky, smiala sa a hundrala si niečo o všetkých rovnakých chlapoch.
Naša mamina mi otvorila svet kníh a nielen že mi dovolila ich čítať všetky hlava nehlava, ešte ju aj zaujímalo, čo si o nich myslím.
A ja som tie knihy hltal rovnako, ako tie jej obedy a večere. Do maturity som mal jej knižnicu celkom zhltnutú. Keď som odovzdával zoznam prečítanej literatúry pred maturitami, neviem či sa to ešte stále musí, naša slovenčinárka skoro skolabovala a niektoré knihy si od nás požičala.
Najobľúbenejším obchodom bol vždy antikvariát, kde sme mohli tráviť celé hodiny a za dve koruny si priniesť domov napríklad Murdochovú, alebo Prelet nad kukučím hniezdom.
Naša mamina vždy stála pri mne a hoci nebolo pre ňu ľahké, keď som si namiesto manželky s vnúčatami priviedol domov priateľa, predsa len to nakoniec zvládla. A nielen to, nakoniec aj so svojou sestrou má čosi čo sa bežne nazýva gay hrdosť. (toto sa mi už vysvetľovať nechce)
Naša mamina je najlepšia kuchárka na svete, uvarila mňa. Naša mamina je najlešia kuchárka na svete. Ona sama pri veľkých rodinných oslavách, na ktorých som obvykle šéfkuchár priznáva, že som ju v kuchyni tromfol. Logický vývod sa ponúka sám.
Vážení, ja som najlepší kuchár na svete a tom teda nedabatujem. :o)
