Kde sa tu ten medveď vzal

Včera som v inventúre spomínal svojich predkov. Z akých rôznych strán (svetových strán, nie politických) sa pozbierali a že som vlastne Slovák, Maďar, Čech, Bulhar, Nemec a asi aj Turek. Spomienka na mojich predkov mi už od tej chvíle vŕta v hlave. Čo všetko o nich viem. Dosť a keby sa to pekne naskladalo za seba... Podľa indiánskej šamanskej tradície sú vaši predkovia niečo ako váš osobný supermarket (to bolo dosť drsné prirovnanie, ale ja verím, že šamani mi odpustia) Vaši predkovia vám totiž môžu pomôcť vysporiadať sa so všetkými problémami života. Od nich môžete získať silu, poznanie a múdrosť. Od nich môžete získať odpovede na všetky otázky. Vaši predkovia sú pripravení. Ak ste pripravení vy

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (11)

Kto všetko je teda pripravený poskytnúť pomoc mne? (Schválne vynechávam rody a píšem len v mužskom - akože umelecká skratka)

Môj predok bol umelec, ktorý tajne cvičil na husle a utiekol z domu aby mohol robiť jedinú vec čo ho bavila hudbu.

Môj predok bol buržoázny demokrat a vlastnil polovicu jedného veľkého bulharského mesta zomrel v pivnici v jedinej izbe, ktorá mu nepatrila.

Môj predok spával na prútenom koši a v tom koši bol celý majetok jeho rodiny.

Môj predok bol uhlobarón. Poznáte ho taký ten, ako o ňom píše Petr Bezruč v Maričke Magdonovej. Krajne nesympatický.

Môj predok bol handrár, chodil po dedinách a zbieral od ľudí staré handry. Oveľa podradnejšie povolanie ako drotár.

Môj predok bol veľkostatkár v západných Čechách.

Dvaja moji predkovia boli v koncetračnom tábore.

Jeden sa vrátil.

Jeden môj predok bol dokázateľne homosexuál a dožil sa skoro 100 rokov v plnom zdraví.

Jeden môj predok bol dedinský čarodejník. Zariekavanie, liečenie, bilinky, a používanie prírodnej mágie bolo pre neho bežnou vecou.

Jeden môj predok tak neznášal duchovenstvo, že si pred nimi dokonca vždy odpľúval. Bolo to také silné, že to nemohlo byť vecou svetonázoru. V tom bolo určite niečo osobné.

Môjho predka zastrelili pri pašovaní zlata. Niečo ako vybavovanie účtov v mafii.

Môj predok sa živil pletením svetrov pre najchudobnejšiu bratislavskú spoločnosť.

Môj predok očaril svojim umením Škandináviu a to tak že hoci sám bez vzdelania získal pomerne vysoké miesto na švédskej umeleckej akademickej pôde. Miesto prodekana.

Môj predok kolaboroval s fašistami. Hlavne kvoli židovskému majetku.

Môj predok ukrýval židov. Žiadny Schindler sa nekoná je to ten, čo sa z koncentráku nevrátil. A s ním ani žiadny z tých, ktorých ukrýval.

Tak koniec. Toto sú všetci moji mŕtvi predkovia o ktorých viem. Živí mi pomáhajú hocikedy a nemusím byť ani veľmi pripravený.

Nemusíte sa v tom nijako vyznať, toto nieje logická hádanka typu skladačka, kde na konci musíte vedieť kto býva v akom dome a a má aké zviera a pije aký nápoj... Neposkladáte nič. Vlastne poskladáte. Poskladáte mňa a ešte mojich súrodencov a deti mojich súrodencov a už onedlho deti detí mojich súrodencov atď.

Čo všetko sa muselo stretnúť, koľko protikladov muselo naraziť, koľko lásky sa muselo nazhromaždiť, koľko zadubených hláv nalomiť, koľko konvencií porušiť aby sa vo mne mohli zísť všetci títo ľudia.
Koľko z nich obdivujem a z koľkých mám strach. Napriek tomu ako by som mohol byť s takouto genetickou výbavou netolerantný? Dá sa to, ak si sám priznám, že kúskok z každého z nich je vo mne?

A navyše oni sú pripravení. Stačí aby som bol pripravený ja.