Medveď spomína ako to bolo pred Mackom 1

Keď moja prvá a posledná frajerka pozbierala rozum do hrsti a rozišla sa so mnou, veľmi som si vydýchol. Sloboda, ktorú som pocítil bola skvelá a uľavilo sa mi na duši aj na tele. Bol som však celkom presvedčený, že byť homosexuálom v Československej socialistickej republike znamená, že budem navždy sám. Viete za socializmu vlastne homosexuáli ani neexistovali. Len ako vtip v divadlách medzi baleťákmi. Tak som si povedal, budeš sám a čo.

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (65)

Lenže čas plynul a ja som mal to šťastie, že v tom mojom čase bol aj rok 1989. No pomaly to už bude historický dátum. Zaujímalo by ma, či sa o tom už učia deti na dejepise. Naozaj si to obdobie pamätám ako euforické a heroické a hlavne tá príchuť slobody, no niečo...

Ja som nežnú revolúciu prežil na základnej vojenskej službe a po revolúcii sme zrazu okrem Pravdy (to boli komunistické noviny ešte aj dnes vychádzajú) začali dostávať Mladý svět. Český časopis pre mladých ktorý tiež vychádza aj dnes. A v jednom čísle nenápadná správa. Len taká správička. V Prahe vznikla spoločnosť združujúca lesbičky a homosexuálov. A k tomu adresa kam sa dá obrátiť.

Adresa. Nemohol som ani spávať. Prísľub niečoho. Ani som len netušíl čoho. Možno že... Možno, že nás nie je tak málo. Možno je v našej Československej (vtedy už federatívnej) republike niekto kto by mohol...kto by chcel... Možno sa podarí...

Napísal som list. Nepamätám si čo v ňom bolo, ale pamätám si ako som dostal odpoveď. Milí kamarát...ozvalo sa veľa...rozdelili sme podľa veku a približných záujmov...POSIELAME ADRESY. Neviem či si dokážete predstaviť čo to pre mňa asi tak znamenalo. Okrem písania mame, bratovi a kamarátkam zrazu príbuzné duše. Napísal som veľa listov a písal som do Brna aj do Karlových Varov. A dostával som listy, ktoré boli, no boli iné boli od niekojo ským by sa možno dalo...

Ten chalan s Karlových Varov poslal aj fotku a ja som poslal svoju. A on sa nepreľakol, on povedal, že ma príde navštíviť na vojnu. Poslal dátum kedy príde a požiadal aby som sa postaral o ubytovanie.

Bol som nervózny ako, ako panic. Prišiel by som ho čakať na stanicu aj keby som mal z kasární prekopať tunel. Aj keby som mal dezertovať na začiatku tretej svetovej vojny. A on prišiel a usmieval sa a bol milý a vtipný a úžasný. A prekecali sme noc a ja som sa prvý krát naozaj zamiloval do chlapa.

Tie ďalšie listy boli úžasné a konečne som na vojnu dostával "milostnú korešpondenciu". Konečne...

Táto moja prvá "moja" láska bola len platonická ale zato úžasná. Aspoň som naozaj pochopil, že myšlienka, že zostanem sám je nezmysel. A prijal som rozhodnutie. Vezmem to do vlastných rúk.
JA TOHO PRAVÉHO NÁJDEM!

Nabudúce ako som sa do toho pustil.