Prišla. Mne bolo jasné že to musí byť jedine ona, pretože už tam bolo všetkých 700 študentov a chýbala jediná. Vyzerala dosť zmätene. Narvaná aula, hluk, vresk, pobiehajúce štúdijné referentky... Tak som ju zastavil na jej ceste k najbližšej referentke (to by bol prúser) a hovorím jej.
-Bac* sadni si sem. Je to tvoje miesto. Držím ti ho.
Muselo to na ňu zmätenú naozaj zapôsobiť. No a na ten pohľad plný vďaky nezabudnem nikdy.
Tak sme sa zoznámili s mojou najlepšou kamoškou. Už na druhý deň mi oznámila, že som splnením jej celoživotnej potreby a adoptovala si ma za staršieho brata. Od vtedy sme spolu sedávali na všetkých prednáškach a cvikách okrem tých, z ktorých som sa ulial.
Tak teda sestra Bac* bola prvým prírastkom do mojej druhej rodiny. Neskôr sa rozrástla o ďaľších spolužiakov ktorý "hrali" všelijaké tety, ujov, sesternice a mali sme aj adoptívnu mamu Zu. Ona bola už vtedy skutočná dáma a nás "pojašené decká" vedela zvládnuť.
Zdravé jadro mojej druhej rodiny prežilo toľko úžasných vecí. Robili sme všetko čo sa nám chcelo a bolo to skvelé.
Darčeky
Dokázali sme si darovať úplnú blbosť za 5 korún a pripraviť k nej polhodinovú prezentáciu. Len tak si spomínam napríklad na:
Všezamet - skvelý vynález papierová škatuľa s kvetovanou tapetou, z ktorej trčala rúčka, šnúra na 220 a vypínač. Obsahovala niekoľko stranový popis použitia, plagáty, záručné listy a napríklad aj ...nikdy nezapájajte do zásuvky. Všezamet funguje na základe intuitívneho vyhľadania elektromorfologického poľa...zástrčku zľahka pohodíme do priestoru blízko zásuvky a čakáme kým sa Všezamet nenaštaruje...je taký tichý že ho vôbec nepočuť...
Tácka z tekutého kryštáľu - umelohmotný výlisok tácky aj za socíku stál tak 3,50 ale návod na použitie určite niekto šľohol a spravili z neho "Amarouny".
Botky samochodky - biele lakovky z výpredaja za 4,90 celé popísané čiernou centrofixou. Aj tú sme si požičali priamo v tom obchode aby sme na ňu zbytočne nemíňali. Pozor maximálna rýchlosť 0,5 km/sec. Osluhovala v nich na oslave.
Učenie
Učievali sme sa spolu. Z celej rodiny všetci členovia tú školu skončili a promovali spolu. Nikto nevypadol a ja som sa dokonca naučil aj účtovníctvo.
Neuveriteľnosti
Ušil som Bac* svadobné šaty. Vážne nechápem, kde sa vo mne tá drzosť vzala. Ale ona bola strašne nešťastná, pani čo ich mala šiť odmietla na poslednú chvíľu a v požičovni mali len niečo v čom vyzerala ako,.. no velmi nevkusná húsenica. Tak jej hovorím. Máš látku prinajhoršom ma budeš ohovárať, že som ti pokazil látku. Pri najlepšom nebudeš vyzerať ako húsenica. Ale strih vyberám ja! Súhlasila a neoľutovala. No kto sa už o ňu mal postarať pred svadbou iný ako jej starší brat a jasné že som robil starešinu.
Smútky
Toto zostane potichu. Nič nenapíšem. Čítate to baby? Presne teraz je čas na pár spomienkových sĺz...
Stačí zasa som sa raz pri písaní blogu narehotal ako kôň. A vyronil nejakú tú slzu.
Láska je vraj soľou života, tak potom pritelia sú jeho korením. Takým tým velice fajnovým korením. Čo sa pridáva po štipkách. Koľko šťastia keď ho máte za lyžicu.
