Už keď sme s Medveďom do volieb išli, nerobili sme si priveľké ilúzie o možnosti presadenia záujmov našej toľkokrát mnohými 'prežúvanej' 4% menšiny. Bolo nám jasné, že bez KDH pravicové politické usporiadanie Slovenska nebude. A s KDH zas nebudú registrované partnerstvá, a nebudú schválené žiadne zákony, ktoré by ošetrili naše menšinové vzťahy. A to po stránke praktickej, ale ani spoločenskej.
Čo sa dá robiť, svedomie je veľmi silný argument a zrejme ešte dlho silným argumentom bude. Keď sa povie 'svedomie', hneď musí byť jasné, že sa nejedná len tak o hocičo. Páni politici starí aj tí noví dali hlavy dokopy, spojili všetky svoje 'svedomia' a jemne a elegantne vyšupli Zákon o RP kdesi na okraj záujmu koaličnej štvorky, hlavne ďaleko od rozhorčených svedomitých v KDH a možnosti jeho prejednávania ako spoločného programového bodu. Ostatne je to správne, veď aj zo strany množstvom hlasov vo voľbách získaných, príjemne prekvapených predstaviteľov SaS, zaznelo, že politika je v prvom rade o kompromise a fakt je, že zámerne vyhľadávať to, čo by nás rozdeľovalo k ničomu nevedie. Skutočnosť, že sa vôbec našla politická strana, ktorá do svojej programovej štruktúry zapracovala tak kontroverzný zákon, akým registrované partnerstvá sú, je vlastne dôkazom, že sa naše spoločenské vedomie vyvíja v prospech tolerancie a pochopenia, možno by sa dalo napísať aj liberalizmu, keby... keby zároveň nerástli snahy tých, ktorí majú svedomie a potrebujú stoj čo stoj ochrániť tradičnú rodinu pred nami 4% narušiteľmi. A tak sa sily opäť vyrovnali.
No a tu je kameň úrazu. Vyrovnané sily sú na presadenie čohokoľvek nového niečím ako mor. Prakticky nič nové neprejde. Úprimne, keď si predstavím Zákon o registrovanom partnerstve v plnom význame tohto slova, je mi do rehotu...
Takže milí gayovia a lesbičky, ak sa v tejto fáze nášho spoločenského vývoja cítite trochu rozpačito, alebo dokonca deprimovane, ja Macko Roman a môj Medveď Danko máme pre vás návod, ako tento vnútorný rozpor aspoň čiastočne zmierniť. Potrebujete dve veci. Niekoho, koho máte radi a rozhodli ste sa s ním žiť svoj život a skupinu dobrých priateľov bez rozdielu pohlavia, politického či sexuálneho zamerania, ktorí by vám asistovali asi takto:
Rok 1993. Sme s mojím Dankom spolu asi jeden rok. A už sme vedeli, že to bude nadlho. Možno na celý život. Tak sme si jedného dňa povedali, že sa 'vezmeme'.
Slovo dalo slovo, pozvali sme priateľov a v byte jednej našej kamošky sme si zorganizovali svadobný obrad. Všetko sme s Dankom pripravili a nachystali takmer sami. A bolo to vegetariánske menu, hlavným jedlom boli, predstavte si, čiernohorské sójové rezne, zeleninová polievka, rôzne typy nátierok a chlebíčkov. Nechýbali zákusky a svadobná torta.
No jednoducho a proste normálna svadba. Svadobných hostí sa do malého trojizbového bytu veľa nezmestilo, ale zato to bola vyberaná spoločnosť. Bohužiaľ v tých časoch sme ešte nemohli pozvať rodičov. Hlavne tí moji by to ešte nezvládli...
Dankova najlepšia kamarátka, spolužiačka a neskôr aj spolupodnikateľka nám urobila komplikovaný obrad, z ktorého si vôbec, ale vôbec nič nepamätám. Pripravila sa naň veľmi zodpovedne. Dávala nám osobné otázky, na ktoré som nevedel odpovedať, keďže som ich významu nerozumel. Bolo to ale všetko úplne super krásne, strávili sme niekoľko hodín v spoločnosti ľudí, ktorí nám už vtedy fandili a pozor, drvivá väčšina z nich neboli homosexuálne orientovaní. Ak sa dobre pamätám, bol tam snáď len jeden jediný náš priateľ, ktorý s nami zdieľal rovnaké sexuálne zameranie.
Keď sa večer skončil, boli sme uťahaní ako kone. Bez ohľadu na protesty našej kamarátky, sme úplne bezostyšne zaľahli do jednej jej postele, to sme sa vtedy ešte dokázali do jednej postele zmestiť a zaspali sme spánkom spravodlivých...
Takže všetkým gayom a lesbičkám môžeme odkázať len jedno. Trpezlivosť hory prenáša. Nezatvárajte sa pred väčšinovou spoločnosťou, žite s ňou a ukazujte im, že sme normálni pohodoví ľudia so svojimi kvalitami. Nie každý z nás môže byť politikom, toto však môžeme robiť všetci a môžeme tak urobiť veľa...
tenjeho
