Vlak bol tmavý. Prechádzal chodbičkami a kymácanie vlaku ho každú chvíľu hodilo do okien, alebo do dverí poloprázdnych kupé. Už keď prešiel okolo Daniela prvý krát, všimol si ho, ale nezastavil sa. Keď sa chodbičkou vracal späť a uvidel ho znovu, už zostal stáť. Sledoval muža v tmavom kupé pozerajúceho von do tmy. A teraz už si bol istý. Pastier.
Pastieri sú ľudia s predurčením. Joshua už dávno nevidel skutočného pastiera. Takého čo pozná svoju úlohu. Takého čo skutočne prináša ľuďom správy a pomoc. Pastieri sú vždy láskavý a v ľudských dušiach sa pohybujú po špičkách. Patria k vidiacim, ale svoje videnie považujú za vyrušujúce a nemajú ho radi. Vidia utrpenie a snažia sa ho mierniť. Pastieri sú ako starostliví otcovia.
Je ešte jedna skupina poverených. Proroci. Úloha je rovnaká, prostriedky celkom opačné. Proroci prinášajú jasné svetlo a ostrý um. Najdôležitejšie je vyjaviť čistú, emócií zbavenú pravdu bez akýchkoľvek ohľadov. Milujú silu svojho videnia a pestujú si ju.
Pastieri a Proroci.
Joshua stál, pozerajúc na Daniela a vnímal jeho silu. Neodvážil sa pohnúť, len stál za dverami, čakal a nehýbal sa.
Daniel otočil hlavu k Joshuovi. V očiach mal slzy. Kývol na znak súhlasu a otočil hlavu späť k oknu.
Joshua vošiel do kupé a sadol si oproti Danielovi
- Tvoj smútok je hlboký Daniel. Odišla dnes?
- Joshua, je to také hlúpe. Ako príbeh melodrámy. Stretli sa, milovali sa, ochorela, odišla. Hlúpe. Keby si to napísal ako príbeh, vysmiali by ťa. Najhlúpejšia červená knižnica.
- Ale smútok je skutočný. Chýba ti. Poznám to. Aj mne chýba. A zakázala mi priblížiť sa ku nej.
- Ona je na ceste, Joshua a ja...
- Tvoja cesta je teraz tu.
- Nie! - strhol sa Daniel, ale opäť sa upokojil a pokračoval ticho. - Nie, som unavený. Ty mi pomôžeš, Joshua, máš možnosti. Pusti moju dušu na cestu.
- Nie som blázon. Neporuším rovnováhu. Dôsledky by mohli byť nepredstaviteľné.
- Blázon? Nie, nie si blázon, si démon. Zmierený, ale stále si démon. Máš právo uzatvárať obchody. Uzavrieme obchod. Niečo za niečo a rovnováha zostane zachovaná.
Bolo to dávno, keď Joshua uzavrel svoj doteraz posledný obchod. Tá predstava ho šteklila a lákala. Nemal práve v láske obchody, ale tak dlho žiaden neurobil. Ktovie, ako by to zvládol.
- Dobre, čo mi ponúkaš?
- Dám ti moje telo. Je oveľa lepšie ako to, čo máš teraz. Je čisté, silné, zdravé a nesmrdí...
- To je málo. Nemôžem ťa poslať na cestu a vziať si len to, čo po tebe zostalo. Musíš dať viac. - Skočil Jashua do rečí Danielovi. - Chcem mať istotu, že rovnováha bude zachovaná. Si predsa Pastier.
- Počkaj, si nedočkavý. Nezáleží mi už na ničom. Nikto po mne nezostal. Som Pastier, nemôžem mať deti a ostatní príbuzní sú príliš ďaleko. Nechaj si všetok náš...môj majetok. A navrch, dám ti pár mojich spomienok. Pripravím ich pre teba. Ešte sa ti zídu. Si možno dobrý obchodník, ale tento obchod spravím ja.
- Tvoje spomienky? - spozornel Joshua. - Tvoje spomienky...
Pastier sa v Danielovi nezaprel ani pri tomto obchode. So súcitom v očiach pozrel na Joshuu,
- Čaká ťa ťažký zápas. Si silný a práve teraz si naplnený tou najčistejšou energiou, akú poznám. Musel to byť dar. - usmial sa Daniel akoby túžobne. - Ale chýba ti strach. Budeš ho potrebovať, aby si zvládol celý boj. Moje spomienky budú jednoduché, ale povedú ťa správnou cestou. - Daniel sa priblížil k Joshuovi a ticho šepol. - Joshua, môžeš získať viac, ako tušíš. Teraz mi len dôveruj. Vezmi si moje telo, môj majetok, časť mojich spomienok a nepýtaj sa. Viac ti nepoviem. A zato ma pustíš na cestu. Nechcem tu žiť bez nej.
Obaja muži sa postavili. Tvárou k sebe, hľadeli si hlboko do očí. Joshua chytil Daniela za hlavu a šepol
- Teraz. Ak chceš, môžeš sa modliť.
- Zabudol som modlitby. S Bohom.
Ak by sa do kupé pozrel vidiaci, videl by, ako z Danielovho tela vystúpila jeho duša. Joshua jediným seknutím ruky presekne striebornú šnúru a duša zmizne. Potom sa Joshua presunie do nového tela. Každý iný by videl dvoch mužov stojacich proti sebe. Nižší drží vysokého za hlavu a nehýbu sa. Po niekoľkých minútach sa nižší zrúti k zemi. Vyšší sa zamrví, opráši si oblek, oblečie kabát a vyjde z kupé. Toto predstavenie však nemalo divákov. Len Joshua sa potichu rozlieval v novom tele a jemne skúšal spomenúť si na svoje nové spomienky.
