Zhodil oblečenie a zvalil sa do postele. Vedel, že sa musí začať pripravovať na súboj. Sto dní sľuboval neznámy démon, akoby vedel, čo to presne znamená. Sto dní. Nemajú ani potuchy, čo je deň. Poznajú len svoje potreby a hlavne tú predvádzať sa.
Joshua sa uložil do postele, zabezpečil telo na fungovanie základných funkcii a sám spočinul v priestore. Zvinul sa do klbka a celkom vypol svoje vnímanie. Oddych to potreboval najviac. Spoľahne sa na intuíciu, že sa preberie v čase, keď démon uzná, že jeho sto dní prebehlo.
*****
Preberal sa pomaly. Najprv pozrel na telo. Dýchalo pravidelne, pomaly, uvoľnene. Určite bude hladné. A špinavé. Treba sa postarať.
Vkĺzol do tela a hneď pod horúcu sprchu. Vnímať kvapky na tele bolo príjemné. V byte nenašiel žiadne jedlo. Obliekol sa a vyšiel von.
Pešo sa vybral na obhliadku okolia. Medzi domami stál rad malých stánkov. Už z diaľky rozváňali čerstvé Fornetti, ktoré predávali v jednom z nich. Joshua náhlivo vyberal sladké voňavé pečivo, až kým nebolo plné vrecko. Zaplatil za nákup a posadil sa na betónový múrik. Múrik chladil a horúce Fornetti v papierovom vrecku mu zohrievali ruky.
Vybral jednu a odhryzol si z nej malý kúsok. Prudko vdýchol chladivý vzduch, aby ochladil horúce ústa.
- Dáš mi. - Začul Joshua hlas za sebou. Prudko sa otočil a uvidel veľmi štíhleho zarasteného muža s rozšírenými zreničkami.
- Prosím. - pokračoval muž, ale jeho oči neprosili, boli skoro mŕtve a nehybné.
- Prekvapil ma. - Uvedomil si Joshua. - Som nepozroný. Muž bol nafetovaný a Joshua nedokázal identifikovať ani jeho meno. Všetci ho volali Krivý. Volal sa Krivý.
Joshua bez jediného slova pozerajúc Krivému priamo do očí natiahol ruku a podal mu vrecko plné Fornettov. Krivý vzal jedlo, posadil sa vedľa Joshuu na múrik a začal hltavo jesť. Celé horúce kusy pečiva si pchal do úst a prehĺtal ich lačno a rýchlo.
- Zaškodia mu. Sú príliš teplé. - Pomyslel si Joshua. - Bude mu zle.
Sedeli ticho kým Krivý nedojedol . Potom z vnútorného vrecka bundy vytiahol pollitrovú plastovú fľašu a špinavú vreckovku. Otvoril červený uzáver na fľaši a Joshua zacítil pach riedidla. Krivý si namočil vreckovku, starostlivo uzavrel fľašu, schoval ju späť do vnútorného vrecka bundy, priložil mokrú vreckovku k ústam a k nosu a zhlboka sa nadýchol.
- Naozaj. Bude mu zle. - Joshua vstal z múrika a kráčal späť k svojmu domu. -
- Vlastne, už mu je. - Krivý začal kašlať a nahlas dáviť.
- Zaškodili mu. V stave v akom je, by mu zaškodilo každé jedlo. Nepomohol som mu. Len chvíľu som mal pocit, že reagujem ako pastier, ako Daniel, ale nepomohol som mu. Krivému je zle. Bolestivo dávi a nadáva na mňa a na moje žrádlo. Ktovie ako je to s Krivým a s pomocou blížnemu. Ktovie čo by v tomto prípade bola skutočná pomoc. Čo by spravil skutočný pastier.
Joshua sa vrátil domov. Cítil, že čas súboja sa priblížil.
