Kroky sa chodbou blížili a Joshuovi sa rozširovali strachom zreničky. Cez chodbu sa blížil...
- Grozarri? Grozarri! Ja... Čo tu robíš? - Joshua sa stále nepohol telo sa spamätávalo len pomaly.
- Hľadám ťa. Mal si súboj. Iný ako všetky doteraz. Víťazný. No nikto nechápe, kam zmizol démon čo ťa vyzval. Jednoducho prestal existovať. Prišla som za tebou... - Grozarri sa zastavila v strede vety. Uprene pozerala na Joshuu a po tvári sa jej rozlial úsmev. -Vedela som to. Vedela som to hneď, ako som sa dozvedela o tvojom súboji. Joshua, teraz je náš čas. Odídeme spolu.
- Zbláznila si sa? Kam mám odísť? Ako budem žiť bez nich a ich pocitov. Kam chceš vlastne ísť?
Grozarri prišla až celkom k Joshuovi. -Hlupák. Nič nechápeš? Vari naozaj nevidíš? Ty už nežiješ z ich emócii. Vytváraš vlastné. - Kľakla si na zem vedľa Joshuu. - Hlupák. Vidíš do každého a do seba sa nepozeráš. Joshua si slobodný. Môžeš sa vybrať na cestu.
- A rovnováha? Čo rovnováha? Nemôžem sa len tak vybrať. Nemám hriech. Ako sa budem môcť slobodne rozhodnúť keď nemám hriech.
Grozarri priblížila svoju tvár tesne k jeho. A stíšila hlas. - Hlupák. Preto som tu. - Jediným pohybom zhodila šaty. - Spolu sa staneme slobodní.
Joshua pocíti silné vzrušenie, dych sa mu zrýchlil a tep udieral do spánkov - Slobodní? Cesta? Grozarri kľačala blízko pri jeho tvári a on sa k nej začal naťahovať. - Ty si vždy bola moja cesta.
- Hlupák. - už iba šepla Grozarri do Joshuovho dychu a pritisla k nemu. Najprv len ústami. Hltavo ho bozkávala a Joshua bez pohnutia s pootvorenými ústami vychutnával pocit vzrušenia, ktorý ho oblial. Keď sa Grozarri odtrhla, stále sedel bez pohnutia, len hlasno vdýchol vzduch. Zvuk znel ako bolesť a láska. Ako naplnené čakanie. A všetky tie emócie, ktoré Joshua doteraz mohol len vychutnávať a užívať z neho vytryskli silou prílivu.
Teraz sa on prisal ku Grozarii a zasypával ju vlhkými bozkami.
***
Ležali v posteli nahí a Joshua chytil Grozarri za brucho. - A čo bude s ním? S diablom?
- Máme slobodnú vôľu. Teraz rozhodujeme my.
- Dobre teda. Preberám zodpovednosť. - Joshua sa prudko posadil na posteli - Chcem ísť hneď, ešte mám silu, aby som nás uvoľnil oboch. A za jeho nenarodenie preberám zodpovednosť. Nech je to akokoľvek ťažké. Nech ma to stojí koľkokoľvek životov. Chcem ísť hneď. Ideme?
- Áno. - šepla Grozarii. Znova sa pritisla k nahému Joshuovi, zavrela oči a šepkala. - Poďme. Vždy ťa nájdem. V každom zrodení nech sú ich aj tisíce, kým očistíme naše pokrútené duše. Vždy ťa nájdem Joshua. Sľubujem. Vždy. Tak ako som ťa našla dnes.
***
Susedia našli Danielovu mŕtvolu až okolo obeda. Bol to dobrý sused, tak nechceli rušiť a upozorňovať ho na to, že nezamkol byt. Navyše mu pred nedávnom zomrela manželka a bol odvtedy taký tichý. Keď sa nakoniec odvážili vojsť dnu, našli Daniela s v objatí s mŕtvou ženou vo vysokom štádiu tehotenstva. Nikoho sa nepodarilo zachrániť. Príčina smrti neznáma.
